Mimi-fantasy svet! Nevinný

Smutná chvíľa

3. října 2016 v 22:19 | Mimi |  Moje pokusy :)
Vyprahnutá...ach tá slabá
telom sa ženie
ženie bezprestajne

Túžba bolestná.


Túžba po kráse
Túžba po láske
Túžba po živote

Živote, čo svetlom hýri
živote, čo sa po bahne neplýži
Ach prosím už dosť...
Prosím o pomoc
Zabi ma...
či vzkries!?
Ja už nechcem tú bolesť!...



Dávnejšie som si sľúbila, že nebudem písať keď s abudem cítiť zle...
Ale... nedalo sa...:(
 

Krása

27. září 2016 v 20:14 | Mimi |  Moje pokusy :)
Hľadaj Krásu, hľadaj človeče..
Tá ti rovno pod nosom tkvie.
Lež´ ty skôr si všimneš jej vernú kamarátku,
ktorá Krásu neopúšťa...
Tá kamarátka chybou je.
Keď krása obalí ťa..
A ty ani dýchať nevieš...
akoby záchrannou kotvou života
ti práve tá malá chyba bola...
Pozor človeče, že náhodou do šťastia spadneš!
Pozor,pozor že si ma nevšimneš!
Áno mňa tú chybu, tú nedokonalosť...
Och áno všimnem si ťa...
ba čo viac za malý doplnok ťa beriem..
Na Nej, ktorú zdobíš.
Tá Krása lásky a umenia....



Večerné muky

9. června 2016 v 7:57 | Mimi |  Moje pokusy :)
Prosím zmyslovzbavená
Prosím, ale ja vážne neviem o čo...
Potreba sĺz, čo po tvári tečú.
Ten zvieraví pocit srdca..
Ťažký nádych a blahodárny výdych.
Tie slzy čo spánku bránia,
tá myseľ nepokojná.
Len pero v ruke uľaviť mi chce...
A ja zase už len prosím..
Prosím o pokoj duši..
Pretože vážne neviem čo ju tak súži..
Strach?..To veru nie
Bolesť?..Och, tá to veru je
Lež´ odkiaľ sa tá berie?
Tá bolesť čo nemá dôvodu..
Či azda to staré vyviera na povrch.
Možno, že raz cez tie slzy
vyjde von ten pocit ukrutný..
Že srdce bude voľné,
že dychom lietažeť,
že oči budú suché, ba čo viac
že iskry šťastia uzrú.
Piesne v hlave hučia
Všetky jedna muka.
Sedím tu smutná, zrodená.
Oprášim tie kolená..
Kolená boľavé nestačí oprášiť,
s nimi rovno na výmenu ísť..
Hanba, že ľudský bytosť
dokáže byť troskou..
Hanba, že jedinou vecou čo darí sa....
Je báseň z páľavy...
Spánok nechodí..
Bolesť zase uderí..
Už prosím odíď
bez teba človeka umorí..
S tebou cestu peklu otvorí..
Myslela holubienka myslela,
že šialená myšlienka sa zrodila..
Bolesť tá tupá, čo rovno na srdce búcha...
Niet Ťa už?
Ba veru jest!
Odíď už!
Už dávno nie si vítaný hosť!
 


Dumky zádumčivé :D

10. května 2016 v 7:25 | Mimi |  Moje pokusy :)
Tuho dumám nad osudom...
Vždy premýšľam nad sebou..
Ozýva sa ego či pravá podstata?
Mám chuť len lietať v oblakoch..
Nuž viem, že to nie môj údel je
že človek-dokonalá bytosť
je povinný niesť tento údel..
Naučiť sa poznaniu a vedomiu..

Len zmätok, ktorý vzniká na ceste..
Skúšky, ktoré prichádzajú..
Čo v skutočnosti pravdou je?
Pravda vlastne neexistuje..

Jestvje len bytie samo..
Len všetko naokolo...
ALe nie to čo vidím..
To by bolo veľmi ľahké...

Ale rozoznať čo cítim...
to je na storočie...

Pokora

15. března 2016 v 9:46 | Mimi |  Moje pokusy :)
Slepá, slepá túžba,
slepá vízia...
Bizarnosť sama..
Koniec sveta či zrodenie?
Som niekde na hrane...
Prosím, ó Ty sila všemocná
veď ma, tam kde budem pokojná,
Pokoru si prosím, láskou oplatím.

Pravé vedenie na dosah,
no skormúcenú mám tvár..
Všetko má svoju váhu,
povedzme si pravdu nahú.
Nepoznám všetky taje..
Ale, ani obyčaje

Som niekde na hrane.
Spadne lež´ povstanem?

Pri tom páde prosím o pomoc tvoju,
nech môžem uzrieť tvár tvoju.

Ale pozor keď povstanem,
nenechaj ma prosím na ceste samú,
daj mi pomoc viacnásobnú.

Lebo ak človek padá,
v pokore ostáva.
Vtedy tvoje taje hľadá
a neprestajne báda.

Ale keď človek povstane,
na výslní sa nájde...
Prestane on pokorným byť
veľkú pýchu bude cítiť.

Tvoje taje mu budú ukradnuté
a na večnosť zabudnuté.

Veľmi ja Ťa prosím o pomoc
veľmi o Tvoju prítomnosť.

Budem sa snažiť zavďačiť
a lásku všade rozsievať.

Ak mi dovolíš čo i len nazrieť..
nespotrebujem to pre seba.

Viem, že ma budeš viesť
ukážeš, čo cestou je...



Mimi

Malá úvaha ku čaju :)

8. února 2016 v 9:39 | Mimi |  Moje pokusy :)
Tá plná hlava myšlienok, ten vír, čo sa nedá zastaviť.
Síce sa snažím aspoň kôpky zarovnať. Aj tak to vyzerá,
tak ako v mojej skrini. Potom zrazu napadne mi, či to vôbec
chcem zastaviť.
Ó to veru nie!
Skôr pochopiť. Pochopiť tú zložitú spleť. Spleť myšlienok,
pocitov, vedomostí,ale aj nevedomosti.
Či mojich, či tých cudzích.
Cudzích, čo mi boli do uší pošepkané alebo len z jasného
svetla zoslamé.
Je to ako zložitá hra. HRA ŽIVOTA. Zábava,že každý hráme hru, každý inú a predsa tú istú.
Aká to veľká bizardnosť a aká v tom nádhera ukrytá je.

Bitka

5. února 2016 v 8:24 | Mimi |  Moje pokusy :)
Celý svet hýri farbami...
Hudbu počuť z každého rohu,
ľudia vysmiati...
A ja...
Ja ako ten, čo nemá čo do úst,
vyprahlá sa cítim...
Bez kúska chleba, bez glgu vody...
Len zbožne čakám, kedy to už skončí
Ba, možno kedy začne...
Kedy začne ten pocit túžený

Chcem, dúfam, očakávam..
Dobré veci prichádzajú,
pocity sú ešte krajšie...
No prosím Pane, daj mi sily prežiť tie strašné.

Najlepší priateľ na svete menom Goethe

3. února 2016 v 15:04 | Mimi
Názov vypovedá tomu, s čím by som sa rada vypovedala/vypísala. Mám najlepšiu piateľku na svete!
Síce sa spolu často nevidíme,ale za to to veľmi vynahrádzame tým duševným spojením. Vždy keď ma niečo trápi sa zrazu na fb ozve od nej správa. Je úžasné ako všetko dokáže vycítiť. Ak poviem že ju milujem tak ani v najmenšom nepreháňam. Napríklad posledná píhoda. Začala mi prečítavať z knihy, ktorú si kúpila v čechách v antikvariáte. No bol to Faust od Goetheho. Bola som očarená... Milujem Goetheho! Milujem všetky piesne ktoré spievam a sú zložené na jeho predlohu.
Ešte mi naspamäť odrecitovala jeden monológ..:O a samozrejme keď videla ako sa mi rozsvietili oči tak mi našla v knihe odstavec, ktoý ako by znenazdania pripomínal moju filozofiu, moje myslenie..No ako keby to jednoducho vyšlo z mojich úst. Už som nevedela čo mám ďalej robiť. Ten pocit, ten vnútorný výbuch emócií a to očarenie, tá láska. Milujem Goetheho..Príde mi to ako láska na prvý pohľad, len u mňa to bolo na prvé počutie :)

Po tomto zážitku jednoducho musím tú knihu čítať, v mysli sa mi to vyrylo a odhodlanie rástlo. Poprosila som ju, že či si ju môžem prečítať keď ju dočíta. A tá moja Drahá mi povedala, že to bude tak o desať rokov s jej problémom v čítaní. Je to absurdné, človek, ktorý rád číta a má s tým poblém. (nenazvala by som to tak, len chce mať každú vetu do detailu a preto to ide pomalšie) Nemohla som, nie nie. Proste také sa nerobí, zobrať rozčítanú knihu človeku. No to je proti knihomoľskému kódexu, ktorý mám niekde v hlave napísaný :) Dlho ma presviedčala, bil sa vo mne kódex s tou silnou láskou. Nebudem si klamať, láska je silnejšia ako ktorákoľvek mantra v hlave :) Povedala som,že si ju požičiam a tak ju mám v rukách a s týmto nadšením píšem tento článok. Moja Drahá sa mi počas nášho rozhovoru zverila, že chodí čítať môj blog pravidelne a nevie sa dočkať nejakého nového článku alebo básne. Tak nech sa páči ,tu je tento pre teba.
PS: Dia, tú knihu mám LEN požičanú :)

Mimi :)

Téma týždňa "Jít s davem"

22. července 2015 v 18:48 | Mimi
Na začiatok by som chcela poukázať vtipnú poznámku.
Vždy keď si predstavím to "jít s davem", pred očami mi vyskočí obraz nahá míla z Prci...:P

Lenže, musím poukázať aj na inteligentné stránky mojej osobnosti. A poviem si svoj názor.
Od narodenia asi až po 12 rokov chce človek stále niekoho napodobňovať. Učí sa to, čo vie iný a získava samé
nové schopnosti. To by sme mohli nazvať malým pochodom v dave.
Potom prichádza ten vek -teen. A krásna puberta, keď všetky tie schopnosti, ktoré človek doteraz nabral,
sa snaží zdokonaľovať, zlepšovať.(Občas aj zhoršovať.) 1.V tomto čase začne človek taktiež nové veci vytvárať. (Nie všetci)
2.Hľadá si svoje miesto. Svoju partiu, do ktorej sa snaží zapadnúť. (zase raz ten dav) 3.No zase niektorí, ktorí nezapadajú nikde. Či je to z nedostatku spoločenskej skúsenosti, či strachu alebo dokonca presne kvôli tomu: Aby nikdy nešiel s davom.

A potom už je tu tá dospelosť a je tu pár typov.
1. Nič ho nezaujíma len práca a rodina
2. Zaujíma ho len práca
3. Zaujíma ho len on sám
4. Zaujímajú ho všetci naokolo (fb)
5.Posledný, taký čo má všetko vyrovnané.


V každom type je nejaký ten dav. Tak, ktoý si vyberieš? :)


Ale nie, teraz si povedzme. Každý máme určité záujmy. A určite s tým svojím záujmom nie sme jediný na svete.
Nie je to tak, že by niekto povedal a dav spraví. Ale tak, že ten dav, viac hlasov je väčšinou silnejších ako ten jeden.
:) Mimi

Toasty

22. července 2015 v 18:23 | Mimi
Ahojte :) Alebo zase len ja ahoj :P

Dnes som si robila toasty...hmm boli výborné. Aj keď som sa najprv bála, že to nebude jedlé )

Takže ako obvykle pri toaste natrieme si vrchné strany maslom, aby sa to nepripieklo.
Do vnútra:
syr-trojuholník (kľudne aj v črievku)
tuniak v paradajkovo náleve
syr plátkový
paradajku (tenké plátky)
rukola

V podstate som syry rozdelila a ostatné dala do stredu medzi ne. Aby to ostalo celé.

A potom na vrch ešte kečup.

Dobrú chuť :)

Kam dál