Mimi-fantasy svet! Nevinný

Březen 2012

Melisa De La Cruz- Krvavý karneval

7. března 2012 v 6:56 | Mimi
Pátrání po pachatelích tajemných vražd mladých upírů zavede Schuyler a jejího nejlepšího kamaráda Olivera až do Itálie, kde by měl žít její dědeček. V New Yorku mezitím vrcholí přípravy na Čtyřstovkový ples, velkou událost, kterou pořádá modrokrevná elita. Rozmazlená a prohnaná Mimi Forceová u toho nemůže chybět - a právě na maškarním bálu, který uspořádá jako zakončovací večírek po hlavním plesu, číhá za maskami skutečné nebezpečí, kruté odhalení, jež má moc měnit osudy.

Recenzia: Po prečítaní dvoch častí, uznávam, túto som prečítala asi za nejaké 2 hodiny. Veľmi ma zauja. Teším sa na ďalšiu časť. Takže ak ste menší blázni do fantasy kníh. Toto je pre vás :)


Filia-Prvá kapitola

4. března 2012 v 12:03 | Mimi |  Moje pokusy :)
Filia
Tak tu to je..neviem keď bude ďalšia tak bude, uvidíme. Prajem pekné čítanie aaa málo kritiky :D


Prvá kapitola


,,Auu" prebudila som sa s krikom s Amandou sediacou na mojom bruchu a s jej blond három po celej tvári. Ležím a pozerám sa nad seba na kašmírový zelený a hodvábny bordový baldachýn, ktorý tróni na mojej obrovskej posteli. To je len jedna z mála obrovských vecí v mojej izbe ak je to správne slovo, asi by som ju premenovala na kráľovský apartmán. Tak tento Apartmán je vymaľovaný krásnymi spletitými vzormi zelenej a bordovej farby všetko je zladené do týchto farieb. Skrýva moju posteľ ako už viete vo väčšej polovici izby s toaletným stolíkom a s dvoma dvermi. V kúte v druhej polovici izby sa skrýva písací stôl s najnovšími elektronickými vymoženosťami a v strede tejto časti stojí klavír, no skôr menšie krídlo. ,, To si ma nemohla zobudiť trošku jemnejšie? Ako napríklad. Ahoj Alexandra vstávaj to som ja ,Amanda a pritom by si ma len jemne pohladkala . Je to také ťažké?" Spustila som na Amandu. O vlasoch som sa radšej nezmienila, lebo už by behala pred zrkadlo skontrolovať či jej ranné celo hodinové dielo je stále dokonalé. Pozrela som na hodinky a nemohla som prestať myslieť na to, ako môže o pol ôsmej ráno niekto vyzerať vždy tak dokonalo. Pokúsila som sa vyjsť z postele, no... to prestieradlo je proste príliš dlhé ,aby sa z neho dalo vymotať, bez toho aby som spadla na zem.
Amanda s tou jej výškou meter sedemdesiat a päťdesiatimi siedmimi kilami, v čiernej mini sukničke a modrým tričkom na ramienka ma nejako vymotala z toho prestieradla, za čo som jej vážne vďačná... , ale nemala sa začať smiať. "Amanda , ako keby sa to tebe nikdy nestalo..., a ak sa pokúsiš tvrdiť mi že nie," rýchlo som ju prerušila aby mi nemohla skaziť moje vystúpenie. "Tak ťa vlastnoručne teraz do toho sprisahaneckého prestieradla zamotám a som zvedavá ako sa sama vyslobodíš." Hodila som po nej víťazoslávny úškrn. A obe sme sa začali smiať až nám slzy tiekli. ,,Musíš sa obliecť,heh, vieš že sme sa prihlásili na pomoc s výzdobou. " Povedala mi ešte so smiechom v hlase Amanda. Kým som sa zmohla na nejakú odpoveď už vošla do jedných z dvoch dvojitých dverí, to je môj šatník, ja viem som troška zazobaná,ale je to riadny údel. Je veľký ako nejaká bežná detská izba, na stene vpravo mám samozrejme v skrini zavesené väčšinou plesové šaty ale aj na obyčajné nosenie, stále v pravo sú aj šuplíky so spodnou bielizňou značkovou ,ako ináč, Lis by nič iné nedovolila. Priamo stena pred očami ukrýva tričká , blúzky a v spodných šuplíkoch na zámok sa ukrývajú šperky. Na ľavo samozrejme nohavice , sukne ale to len menšia časť, tú väčšiu zahrňovajú moje topánky, každého druhu. Samozrejme niekde v nejakej skrini sa nachádzajú aj kabelky, ale kde to som za tie roky ešte nezistila. Teta Lis sa samozrejme postarala o to aby sa všetko ovládalo elektronicky a to s diaľkovým ovládačom, ja viem je to prehnané. Steny môjho šatníka, to by ste neverili ale vážne sú čierno bordové , nie nijaké machule, celkom pekné zložité tvary , no vždy keď tu vojdem cítim sa ako nejaká kontesa no to v podstate v celom dome. Amanda tam chvíľku ťukala do ovládača potom sa prechádzala a nakoniec mi niečo vybrala a s úsmevom mi to podávala. ,, Dnes musíš vyzerať ako sa patrí, si krásne dievča a úplne to kazíš tým tvojím vkusom, tak dnes ti vyberiem niečo ja." Vyhlásila hrdo a už brala do ruky hrebeň z toaletného stolíka. Keď som sa pozrela na to, čo mi vybrala...no dosť neveriacky som sa na to pozerala. Tyrkysovo čierna mini sukňa, ktorá je snáď kratšia než Amandina čo by asi nemalo byť ani možné. A to som ani nevedela že niečo také mám. Čierne tričko s dosť hlbokým výstrihom do V aby upriamil na moje, musím sa priznať, dosť veľké prednosti. ,, To nemyslíš vážne! Všetci sa na mňa budú pozerať ako na nejakú predajnú ženskú!" Povedala som trošku podráždene. ,, Och zase tie tvoje predsudky, vôbec sa tak pozerať nebudú. Budú sa pozerať na teba, no v peknom a dobre zladenom oblečení. Čo sa často nestáva. Vymyslela som to takto, ináč by si sa mohla večer cítiť zle. Máš nádherné šaty a budeš úžasne upravená a nalíčená. Nemyslím si, že by si večer zvládla so všetkými očami uprenými na tebe bez prípravy." Povedala mi veľmi úprimne Amanda. A musím si priznať že má asi pravdu. Na tom plese som chcela byť výnimočná a krásna. To sa mi stáva často,len proste neviem čo k tej kráse vedie. A keď Amanda tvrdí že mi to pomôže, no tak jej verím. Už len keď sa na ňu pozriem viem, že s tým má skúsenosti a veľmi dobré. Pozrela som sa ešte raz na oblečenie v mojich rukách, nevyzerá až tak ako na prvý pohľad v skutočnosti tá sukňa nie je až tak mini a ten výstrih je taký stredný. ,, No dobre ale len dnes" vyhlásila som rezignovane. Položila som oblečenie na posteľ a pobrala sa do druhých dverí, to je moja kúpeľňa, no tiež troška prehnane veľká ale nesťažujem sa. Obrovská masážna vaňa v ľavo, sprchový kút v pravo , vecko po mojej ľavici aj s umývadlom a po mojej pravici je v rohu menšia skrinka na uteráky a veľa skrinky zrkadlo na celú plochu steny. Zaujímavé nie? Ale chcela som to zrkadlo do izby, viete si predstaviť čo mi na to lis povedala. "Mladá dáma je to síce pekné že sa chceš obdivovať vo svojej izbe, ale úplne by to zničilo tvoju izbu." No a s týmto zničila moju odhodlanosť bojovať za to. V tomto má skúsenosti asi pred troma rokmi skončila bytový dizajn. Myslím že ma chcela presvedčiť že má vždy pravdu. Vybrala som zo skrinky uterák, zvesila som z dverí župan a prevesila som ich na kovový držiak medzi vaňou a sprchovým. Vyzliekala som sa z pyžama a osprchovala. Keď som vyšla z kúpeľne v župane Amanda stála pri toaletnom stolíku s fénom a kefou v ruke.
Videla som aj že my vybrala tyrkysové sandálky s trinásť centimetrovým opätkom, ktoré zo všetkého čo som si mala obliecť boli jediné čo am nepoburovali, potom kabelka s podobným možno aj s rovnakým v vzorom ako na sukni. To už som si nestihla poriadne obzrieť lebo Amanda mi už sťahovala uterák z vlasov a prinútila ma sadnúť si na stoličku pred zrkadlom.
"Dúfam že dnes urobíš na Kyla dojem." Počula som cez hučanie fénu. "Prečo by som na neho mala robiť dojem?" Opýtala som sa opatrne Amandy. "Nehraj to predo mnou, sme najlepšie kamarátky od troch rokov. Myslíš že na tebe nič nepoznám?"
Trochu som nad tým premýšľala, tiež som si všimla že sa jej páči Derek a už sme sa o tom aj rozprávali. Ale vždy to bolo iné , keď sa niekto páčil mne. Nepotrebovala som žiadne ženské triky, proste som sa usmiala a už okolo mňa behal a samozrejme potom ma to prestalo baviť. Uf.. ako som si myslela, keby som jej to povedala tak by sa za ním rozbehla a snažila sa nás dať dokopy. Ale zrejme by to len zničila. A to nechcem. Kyle má peknú urastenú postavu, tmavšiu pleť od slnka, nie je z tých typicky mestských chlapcov Baltimooru. Tmavé vlasy, aj keď svetlejšie od mojich a tie moje sú také čokoládové ,no Lis by povedala "ako horká čokoláda." A tie jeho krásne modré oči, proste táto kombinácia zabíja všetko moje sebaovládanie. Patrí medzi elitu školy, ale nie tú v ktorej som ja. Ani neviem ako ej to možné, ale naša škola je rozdelená na nejaké dve triedy. Jedna hrá a fandí basketbalu a druhá tá moja hrá lacross a jazdí na koňoch. Sme síce súkromná škola a zrejme každý má bohatých rodičov, ale ja som zapadla na jazdenie. Amanda na roztlieskavanie, čiže ani nechápem ako je možné, že práve mys dve sme najlepšie kamarátky. Tak by nemalo byť ťažké mať chalana z druhej triedy. A tak sa pre istotu pýtam Amandy: "Od kedy to už vieš? Dúfam že si mu nič nepovedala." Pozrela som na ňu spýtavo. "Čo si to o mne myslíš?? Aby som zradila tvoju dôveru? Ach, aha už chápem, nechcela si mi to povedať, len kvôli tomu, aby som ti to neskazila." Povedala smutne a s ľútosťou v hlase. Toto je zlý sen, teraz aby som sa cítila previnilo. " Amy, prepáč ,ale pamätáš sa na Scota keď sme mali štrnásť." povedala som prosebne. "Alex ale ja už by som po tej katastrofe určite nebehala rovno za Kylom. Vtedy som to totálne dokašľala, ale poučila som sa. Dnes som ti chcela akurát ukázať že aj ty sa páčiš jemu. Ale nie tak že vyvriesknem na celú triedu že sa ti páči. A znova prepáč za Scota." pozrela na mňa so psími očami. Tomu sa proste odolať nedá. "Och ,ja hlupaňa! Malo mi dojsť, si sa v tomto poučila. A už dávno sme mohli prebrať, aký má Kyle pekný zadok." povedala som so smiechom v hlase aby som Amandu rozveselila. Pozrela sa na mňa vďačne a s veselým úsmevom. Vlasy už mám suché, Amande v hlave prebieha plán, ako mám zaujať Kyle. No stále mi chodilo po rozume, ako povedala že sa mu páčim tak som na to nadhodila. " Povedala si, že sa mu páčim alebo som si to len domyslela?" Opýtala som sa trochu vážne. Videla som ako sa jej na tvári rozlieva vševediaci úsmev a vedela som, že presne na túto otázku čakala. " No vieš, koľkokrát si jazdila a oni mali vytrvalostný tréning vonku, tak z teba nespustil oči. A keď sme na obede, snaží sa prisadnúť si k nám čo najbližšie aby nás aspoň trochu počul." Povedala to tak hrdo, akoby si myslela že pojedla celú múdrosť sveta. A preto som sa začala smiať, aj keď to možno bolo aj od úľavy, že to nie je len z mojej strany.
Krása.....Kyla dostane....večer.....ples. Potriasla som hlavou. " Čo si hovorila, trochu som ti nerozumela." Opýtala som sa. Amanda na mňa divne pozrela. " Nič som nehovorila.." Zamračila som sa a Amanda prestala. Hlava....migréna...deje...nič Pomasírovala som si spánky a stále pozerala na Amandu. Zamračila sa. " Nemám ti zájsť po nejaké prášky? Vyzeráš ako by si mala prasknúť hlava." Povedala ustarane. "Oblečiem sa a pôjdeme dole tam si nejaké vezmem." Povedala som neisto. "Počkaj ešte ťa trochu nalíčim." Trvalo to asi dve minúty a bola hotová, čo ma udivovalo. Obliekala som sa a zhodnotila svoj výzor v zrkadle. Stálo pred ním s opätkami dievča vysoké asi meter šesťdesiat päť (jedine s opätkami) s štyridsiatimi piatimi kilogramami, ktoré sa hromadili vo výstrihu , ako občas poznamená Amanda. Husté čokoládové vlasy siahajúce po pás trochu natočené, a ako sa na seba pozerám moje tmavé hnedé skoro až čierne oči boli neskutočné...Amanda z nich spravila oči nejakého mystického stvorenia z filmov a legiend. A toto všetko určite nepasovala k úplne smotanovej pokožke, ale musím uznať , že ten kontrast je zaujímavý. Usmiala som sa na Amandu a priznala som si že bez jej pomoci by som nikdy takýto výsledok nedosiahla. Vďačne som ju objala, zobrala si kabelku, mobil a chcela odísť. No Amanda ma zastavila a hodila do tej kabelky parfum, ktorý som na sebe cítila, zrkadielko, špirálu a krém na ruky aj keď som nechápala prečo. A radšej som sa ani nepýtala. Amanda si zobrala svoju kabelku z postele a vybrali sme sa na chodbu. Chvíľu sme mlčky prechádzali po bludisku chodieb až sme sa nakoniec dostali do jedálne. Obrovská miestnosť ,ako všetky v tomto dome, farebne zladená zelenou a žltou farbou. Lis povedala že ráno si treba spríjemniť slniečkom a upokojiť sa trávou. Neviem ako dosiahla, že jedáleň vyzerá tak veľkolepo, ale je to vážne vždy úžasný pocit keď tu vojdem. Oproti dverám je krb, ktorý je masívny a vyzerá ako z osemnásteho storočia. A možno aj je. Nad ním na stene visí obraz slnečnej krajinky po pravde neviem od koho, ale isto bol veľmi drahý. Po stenách sú svietniky pre dekoráciu. Ale použiteľné, skúšala som to s Davidom, keď som mala päť rokov. Veľký krištáľový luster v strede izby nad dlhým dreveným barokovým jedálenským stolom.
Ach a ešte dubovým .. na ľavo za vrchstolom sedel Jack a po jeho pravici Lis. "Dobré ráno vám prajem." Pozdravila som sa spolu s Amandou. Jack sa príjemne usmial a Lis zazvonila na zvonec. Sadla som si po Jackovej ľavici a Amanda vedľa mňa. Z neviditeľných dverí v stene vyšiel kuchár a priniesol dve porcie hrianok s obložením, ktoré bolo rajčiny, vajíčka , uhorka, cesnak. Na stole bolo maslo, syr a nejaká pomazánka. Kuchár odišiel a ja som si už nalievala čaj. "Amanda môžem ti naliať čaj?" opýtala som sa slušne aby som hneď na ráno nenahnevala Lis. " Áno, ďakujem" Našťastie Amanda so mnou toto predstavenie vždy hrala. Snaha...ha,ha....výborne...darí sa....obchod....topánky....ples... "Hovorili ste niečo?" opýtala som sa trošku opatrne. Všetci na mňa pozreli. Amanda znova ustarostene. Začalo...prášky..ndfaodfanwla Och pomasírovala som si spánky a začala myslieť na nejakú melódiu čo som si pamätala od mamy a občas mi ju Lis spieva keď ju o to požiadam. Všetko pomaly utíchlo. " Prepáčte, trochu ma bolí hlava. Dobrú chuť!" Zaželala som s úsmevom na tvári a pustila sa do raňajok. Och asi mi začínajú migrény. Asi prvá chybička na bezchybnom zdraví. " O deviatej máme byť v škole, takže máme ešte dvadsať minút čas." Povedala som keď sme dojedli a premýšľala ako dlho nám potrvá cesta. " No ale tu môžeme stráviť najviac päť minú." Povedala s úsmevom a žmurkla na mňa. " tak dobre, zoberiem si nejaký aspirín, Keď to bude neznesiteľné. Jack, Lis prajem vám krásny deň. Lis Do tretej som doma a dúfam že mi pomôžeš s prípravou lebo Amanda sa bude musieť doma pripraviť tiež. A potom kto zo mňa spraví krásnu dámu?" Rýchlo som na ňu vybehla s tou dámou, lebo videla som,že dnes má nejakú ťažkú náladu. A presne ako som predpokladala. "Samozrejme,že ti pomôžem ale domov prídem až okolo pol piatej. Dúfam že to všetko stihneme." Povedala s úsmevom, ale vedela som ,že ju niečo trápi. " Filia, si dnes nádherná. Ako tvoja mama." Vstal a objal ma. "Nerob si z toho nič, dnes sa vráti David a je z toho nervózna. Vieš ako chce mať vždy všetko dokonalé." Povedal mi potichu do ucha. "Majte sa dievčatá a vyzdobte to ako u kráľov." Kričal za nami, keď sme vychádzali z jedálne. Prešli sme chodbou a objavili sa pri veľkých dverách ako bývajú v kostoloch. Keď vojdem do domu mám priamy výhľad na krásne točité schodište no na dva točité schodištia. A stojím vo veľkej uvítacej halce s červeným kobercom. Tak tie dvere veľké dubové, vyrezávané zložité barokové vzory. Pre mňa proste krása. Majordómus nám ich otvoril. No áno, máme majordóma, kto by sa postaral o služobníctvo? A otváral mi ťažké dvere? Bol to celkom mladý muž okolo tridsiatky dobre stavaný, a vždy bol ku mne milý, od malička mi rozprával príbehy, síce podobné ako Jack a Lis no tieto boli zaujímavejšie, rozprával to tak ako keby tam bol. Najzaujímavejšie je ,že stále vyzerá rovnako. "Ahoj, Gas." S úsmevom som ho pozdravila. " Dobré ráno, moja princezná." Pozdravil sa, celý vysmiaty a žmurkol na mňa. S Amandou sme vyšli pred dom. No posúďte či sa to dá nazvať domom. Pred v chodom je menšia terasa, so stĺpmi, ktoré držia aby horný výklenok s krásnym oknom držal. Schody ktoré z terasy šli od najmenšieho schodíka k najväčšiemu ako do polkruhu. A za týmto výhľadom na skvosty sú ešte väčšie. Dlhá a široká budova s niekoľkými výklenkami. Ktoré vyzerajú ako veže, zakončené do špica. Okná ako ináč z renesancie a baroka. Fasáda sivá a biela. Proste ako obrázok nejakého panstva v sedemnástom a osemnástom storočí. Toto ľudia robia keď nemajú ako míňať svoje peniaze. No vraj je to môj dom po rodičoch. Jack a Lis nechceli aby som odišla z môjho prostredia a aby ten dom nechátral. Lis urobila zopár úprav a je podľa mňa dokonalý. "Ideme tvojím alebo mojím autom?" Opýtala sa Amanda. "Poďme tvojím." Povedala som len tak. " Ako sa potom dostaneš domov?" "Hmmm, príde po mňa Gas." Ako som to dopovedala behala som ku dverám. Už som bola pri nich, keď sa dvere otvorili. "Nebehaj toľko princezná, vieš že to Lis nemá rada." žmurkol na mňa Gas.
"Prídeš po mňa o trištvrte na tri pred školu?" rýchlo som zo seba dostala. Gas sa zamyslel a v jeho tmavých očiach sa objavil smiech. " S limuzínou?" potmehúdsky sa usmial. " Hmm. To ma nenapadlo, ale môžeš." Trošku som zaklamala, presne o to mi šlo a Gas to vedel. "Čakajte ma princezná." povedal s úsmevom. A Stavím sa, že presne vie že ho tma nechám na mňa čakať, aby každý videl akého mám šoféra... No čo už, možno bude Kyle troška žiarliť. Ale keď už dnes vyzerám tak atraktívne, musím sa tak aj správať. Amanda počula náš rozhovor a keď sme si sadli do auta obe sme dostali záchvat smiechu. Takže samozrejme potom sme prišli o nejakých desať minút neskôr. Najhoršie je, že asi mám neskutočnú fantáziu ale počas cesty som počula rozprávať Amandu aj keď nič nehovorila...



Citát

4. března 2012 v 11:44 | Mimi
"Urobte to, čo zo srdca považujte za správne - pretože vás aj tak vždy budú kritizovať. Odsúdia vás, keď to urobíte, a keď to neurobíte, odsúdia vás tiež."
- Elenor Roosevelt
Múdra žena, myslím že jej dá každý za pravdu. Len mi je niekedy ľúto, že presne toto robíme pri iných a ani si to neuvedomujem.

Oznam

4. března 2012 v 11:26 | Mimi
Takže spriatelila som sa s Wladkou. Bohužiaľ ešte som si nenašla čas prečítať si jej poviedky ale čo najskôr si ho nájdem, lebo sa musím priúčať písaniu. Ak sa chcete so mnou spriateliť stačí napísať.
Ešte k mojej knihe Filia. Mám prvú kapitolu. Ocenila by som nejaké komenty ked to prečítate, že viem či vás to zaujalo. A beriem aj kritiku od tých čo sa v tom vyznajú. Predsa sa musím zlepšovať.Smějící se
MimiMrkající

Filia- Prológ

3. března 2012 v 21:45 | Mimi |  Moje pokusy :)
Filia
Prológ

Dávno, pradávno. kde už žiadna myseľ nesiaha odohrávala sa na tomto svete najkrutejšia vojna. Nie hocijaká ľudská, ktorá sa bije o územie. V tejto sa bije o všetko. Takto sa bijú len bohovia.


Hovorilo sa o jednom otcovi, ktorý stvoril dvoch synov pre skrášlenie a vylepšenie sveta. Každý dostal rovnaké dary: dokázali sa meniť na hmlu, čítanie a ovládanie myšlienok ľudí, život vo vode, ovládanie všetkých živlov,reč zvierat a čarovanie, ktoré obsahovalo ústne príkazy. Potom tu boli iné dary a to krása a nesmrteľnosť. Ale toto všetko nie ej zadarmo. Ich otec to proste nemohol dovoliť. Aby tieto dary fungovali a aby synov nezabili museli z niečoho žiť. Otec na jedného zo synov hodil kliatbu, ktorej potrava bola ľudská nenávisť. Aby prežil z ľudí bude čerpať ich nenávisť, proste im ju vezme. A z toho je aj odvodený jeho výzor. Tmavovlasý, tmavooký a vysoký urastený chlap. Otec mu dal meno Tenebricus.
Keďže na svete musí byť vždy rovnováha.
Druhému synovi otec hodil kliatbu, ktorej potrava bola ľudská láska. Ak človek cíti v jeho spoločnosti lásku, ten cit mu vezme.
A tiež to má vplyv na jeho výzor. Svetlovlasý, modrooký a vysoký urastený chlap. Otec mu dal meno Lucius.


Lenže bratia na svete nechceli byť sami. Každý si našiel manželku, dal jej schopnosti aj s daňou. Rodili sa deti, ktoré pokračovali v tom čo dostali bratia od otca. Všetci spolu sa nazývali Giganteus.
Problém spočíval v tom, že tieto dve rodiny spolu nažívať nemohli. Začalo to tím, keď ľudia uctievali viac rodinu Tenebricus. Vyhlásili že sú radšej keď im niekto vezme zlú vlastnosť- nenávisť. Ako by si mal zobrať ich lásku. Predsa boli to ľudia, keď zistili, že slúžia ako potrava, začali sa dovolávať spravodlivosti. Vraj za ich obetu, im bohovia majú pomôcť s úrodou a inými vecami ktoré veľmi chceli.
V tomto prípade im bolo jedno či si berú lásku alebo nenávisť, prednosť mala ich vlastná potreba.
Lenže rodina Lucius už bola pre ľudí odkázaná. Všetci sa ich báli to áno. Ale nik o nich nikdy nevyhlásil, že by niekomu pomohli bez toho aby si niečo zobral.


Pád božstva v starobylom Grécku- Tenebricus Giganteus proti Lucius Giganteus. Krvavé boje ,v ktorých sa nedalo povedať kto vyhráva. Poslední, ktorí nezomreli a neutiekli z boja ostali Zeus kráľ Tenebricus a Hádes kráľ Lucius. Králi starobylých rodových línii Giganteus. Nikde sa nepíše, nikto si to už nepamätá, ako tí dvaja skončili. Len to že sa už nikdy neobjavili.
Zostalo po nich len proroctvo: Príde Dcéra otca, ktorá všetkých Giganteus zjednotí a tento svet zachráni.




Ženy, deti a zbabelci, ktorí v bitke neboli, postavili sa na nohy, zvolili si nových kráľov a množili. Ich dary už neboli tak silné ako na počiatku, ale každou generáciou silnejú. Preto v každej línii Giganteus sú tri druhy:
Tenebricus Giganteus :
kráľovská- najsilnejší potomkovia 1 rodina
aristokratická- početné rodiny
mešťanská- zarábajú si výpomocou hornej triede
Lucius Giganteus:
kráľovská-najsilnejší potomkovia, boj o moc
aristokratická-veľa rodín,chcú sa dostať hore
vojenskú/podriadenú- odkázaný na hornú triedu




Tak a zase je tu ten večer. Vydržala som to a ešte sa pritom tváriť zaujato. Aspoň dúfam že sa mi to podarilo. Pomyslela som si a pritom pozerala na Lis a Jacka. Od malička mi túto báj čítajú dvakrát v roku. V deň výročia smrti mojich rodičov a na moje narodeniny. Je to síce pekné , ale nemohli by sme proste len zájsť na cintorín? Moji rodičia zomreli, dnes pred šestnástimi rokmi. Jediné čo o tom viem je, že sa ich auto zrútilo z útesu. mala som vtedy rok a jedenásť mesiacov. Možno to vyznieva chladne, ale dokopy som ich vôbec nepoznala a čas zahojí všetky rany.
Lis a Jack si ma k sebe vzali. Nesťažujem sa ,sú výborní, až na tieto večeri. Ale vrátim sa k nim. Jack mi je môj veľký vzor, je silný, rozumný a vôbec nie je suchár ako väčšina v jeho veku. Zato Lis je veľká dáma. Je citlivá, milá a stále dokonale upravená. No viete si predstaviť aká je jej úloha v mojej výchove. Podujala sa z Alexandri Filii Van Deemore (Tenebrick) vychovať prvotriednu dámu. Však posúďte či sa jej to darí.
A ešte som zabudla na Davida. je to dvadsať ročný syn Jacka a Lis. Teraz ho veľmi často nestretám chodí na nejakú internátnu školu. Ale keď sme boli obaja malí. boli sme najlepší kamaráti. Už sa teším keď príde domov a to bude už o týždeň. No ale prednosť na moje tešenie dostane zajtrajší školský ples.
,,Alexandra, ty nás vôbec nepočúvaš! " Okríkla ma teta Lis.
,, Pred chvíľou sme to hovorili, že David príde už zajtra večer, keď budeš na plese." povedal Jack. Radostne som zvýskla a vyskočila. Lis na mňa vražedne zazrela. " Prosím ospravedlňte moje správanie, už som unavená." Povedala som so smiechom tete Lis. "Cha, cha, no dobre bež už spať, moja sladká Filia." Jack ma pri tých slovách pobozkal na čelo a potmehúdsky na mňa žmurkol. Lis sa snažila zamaskovať jej úsmev. " Dobrú noc vám praaaaajem. " odpovedala som s veľkým zívnutím. A takto sa mi končí tento deň...







Filia

3. března 2012 v 21:21 | Mimi
Alexandra žije v celku normálny život, aký sa s ujom a tetou dá. Kým si nedá do súvislosti všetko čo sa okolo nej deje. Zistí Alexandra, prečo a v čom je iná ako ostatní ľudia? Zistí ako v skutočnosti zomreli jej rodičia?




Obrázok som ešte pre moju smolu nenašla a ani nevymyslela, ked tu budem pridávaťkapitoly a budete zhruba vedieť o čom to je, privítala by som nejaké návrhy ďakujem :)
A keďže je to prvé čo píšem tak prosím o zľutovanie.
MimiMrkající

Púšťam sa do toho :)

3. března 2012 v 17:11 | Mimi
Keďže som zverejnila rubriku môj rukopis, tak dúfam že za krátky čas tam niečo pridám. Začínam na tom pracovať, ale predsa len to chce čas lebo sa do toho púšťam po prvý krát tak troška trpezlivosti, ak to neikto číta :P takže všetkým knohomolom pekný deň prajem.
Mimi Mrkající

Téma týdne- Zrcadlo

2. března 2012 v 10:10 | Mimi
Keď som uvidela tému tak ma jednoducho napadlo koľko času každý strávi pri zrkkadle. Potom že je niekedy náš najlepší priateľ- hlavne ked sme očarujúce/i. Alebo najhorší nepriateľ a to v krásnych nevydarených a nevyspatých nocí. A ako iste dobre viete ženy sú so sebou málo kedy spokojné a u mužov je to občas veľmi podobné.
Toto je k povrchnému pohľadu na zrkadlo. prejdime k vnútornému. Zrkadlo ďalekohľad do duše, keď stojíte, sedíte pred zrkadlom len tak bez toho aby ste sa niekde fintili, čo vám behá po rozume?
Určite nie nejaké myšlienky čo budem mať na obed apd... Ale tie vnútorné čo nás trápi alebo bnaopak teší. :) tak toto je k téme týždňa, iné ma už nenapadá :)
Mimi

Trylle novel -Amanda Hocking 3

2. března 2012 v 10:03 | Mimi
Ascedent- 3. díl

S válkou, která se rýsuje na obzoru, je osud Wendy zřejmě zpečetěn. Ale vše, co obětovala, by mohlo být zbytečné, pokud se nemůže zachránit ty, které miluje...




Trylle novel -Amanda Hocking 2

2. března 2012 v 9:59 | Mimi
Torn - druhá kniha z trilogie Trylle
Wendy si myslela, že konečně pochopila kdo je a co chce. Vše se ale změní, když si pro ni přijdou nepřátelští Vittra.
Polapena mezi dvěma světy, zmítána mezi láskou a povinností se musí rozhodnout, jaký život chce vést.


Moja recenzia: Kedže som to nečítala zatiaľ celé, tak môžem k tomu povedať len to, že ma to zaujalo a to som došla len po 5. kapitolu :)

Trylle novel -Amanda Hocking

2. března 2012 v 9:42 | Mimi

Anotácia CZ:

Přechod - První díl z TrilogieKdyž Wendy Everly bylo šest let, byla předsvědčena, že její matka je monstrum a pokusila se ji zabít. O jedenáct let později zjistí, že její matka mohla mít pravdu. S pomocí Finna Holmese se Wendy ocitne ve světě o kterém nevěděla. Světa, který je tak krásný a zároveň děsivý. A Wendy si není jistá, jestli chce být jeho součástí.

Moja recenzia: Nadchlo ma to, pretože je to niečo nové. Nový smer- trolovia. Typ písania, teraz myslím preklad sa mi veľmi páčil a tá obálka je proste úžasná. Možno som trošku romantická, ale ani Wendy nie je až tak naivná ako som si myslela na prvý pohľad. Odporúčam si to prečítať, lebo potom prichádzate o veľa. :)
Mimi


Môj rukopis

2. března 2012 v 9:21 | Mimi
Už dosť dlho som premýšľala nad tým ako začať písať svoju knihu- poviedku. Aký námet by som mala použiť. Keďže som blázon do Fantasy rozhodla som sa niečo na tento štýl. Najprv tu popridávam knihy, ktoré nájdem a napíšem aké také recenzie k tým, čo som čítala. Ešte do budúcna by som sa chcela spriateliť s nejakým blogom ktorý by mi bol aj vzorom tak dúfam že sa mi to podarí :)
Vaša Mimi :P