Mimi-fantasy svet! Nevinný

Srpen 2012

web denník 2

9. srpna 2012 v 23:27 | Mimi
Och zase mám svoju depku.... Mám dosť toho ako ľudia odsudzujú a pritom nepoznajú ani len trochu z pravdy. Je ťažké tváriť a, že mi na názoroch ľudí vôbec nezáleží. SMOLA... záleží a veľmi. Prečo sa proste nemôžu pozerať na svet ako ja???..Vdidím dobré vlastnosti ľudí, ale aj te zlé... no však tie akceptujem na ľuďoch lebo aj tie ich robia takým človekom ako sú. A v tom prípade nehľadám žiadne chyby, ale snažím sa pochopiť každého ako novú neprebádanú ruinu vEgypte.. ako novovymyslenú hádanku... Ak mi niekto povie, že toto je obraz cez ružové okuliare... nech si to myslí, lenže to by som nevidela tie zlé vlastnosti...
Áno spravila som zlé veci za ktoré sa hambím... Áno, uvedomujem si to... a k tomu ešte lepšie .. správam sa ako totálny idiot a plačem nad rozliatym mliekom aj keď viem že sa to vrátiť nedá...
Jedine sa snažiť o to aby som sa správala tak, ako to chcem a nie ako to chce napr alkohol alebo sprostá láska...
Dnešným dňom vyhlasujem BOJ PROTI ALKOHOLU na tomto blogu. A pokúsim sa nájsť niečo také čo sa volá.....CELIBÁT.
A prečo nie??...možno je neskoro vrátiť to, ale nie je neskoro na nádej a vieru. Tak dnes mnou prešlo veľa nálad ae dúfam, že táto mi ostane, táto bojovná...
Mimi Nevinný

Sophie Jordan- Dračí dívka na Sl: Draki

8. srpna 2012 v 13:19 | Mimi


Jacinda od malička žije s cejchem výjimečnosti a ví, že každý její krok je sledován. Touží ale po svobodě rozhodovat se sama za sebe. Když poruší nejposvátnější zásadu svého druhu, skoro za to zaplatí životem. Zachrání ji krásný cizinec, který byl poslán, aby lovil takové, jako je ona, potomky draků, kteří na sebe dokážou vzít lidskou podobu.
Jacindina rodina je nucena uchýlit se do světa smrtelníků, kterému není lehké se přizpůsobit. Jediným světlem je pro Jacindu Will, který v ní rozdmýchává její dračí podstatu. Cítí k němu neodolatelnou přitažlivost, ale přitom zná jeho temné tajemství. On a jeho rodina jsou lovci. Za každou cenu by se mu měla vyhýbat…
Našla som to len anglicky tak ak máte záujem napíšte, snáď ak to niekto bude chcieť prekladať môžem to zverejňovať :)

Môj domáci mazlíček :)

7. srpna 2012 v 19:42 | Mimi
Máte ho tiež? Ak nie, niečo vám chýba. Určitá časť človeka. Ja mám napríklad psa. Prítulný, hravý a samozrejme neposlušný, keďže som si ho rozmaznala :) Kým sme ho nemali úplne som sa bála psov, čo sa až tak nezmenilo :) V zime si nakladieme do kozuba a on si pred neho ľahne a juuj položí si hlavu na moje stehná. Na to že je veľmi živý takéto zážitky si zapamätáte tak ako chvíľky s priateľom. Koľkokrát si vylejete slzy a hnevlvé myšlienky, ale zvieratko vás stále počúva a ešte sa aj pritúli, keď to je potrebné. Ak ho nemáte je to chyba šup šup nejaké si zohnať!! Neviem čo k tomu viac napísať možno len to, že kým som ho nemala, nepotrebovala som ho, ale keď ho už raz máte nedopustíte naň :) I love my DONY :)
MimiNevinný

Web denník 1

6. srpna 2012 v 7:10 | Mimi
Keďže vidím, že mi tu sotva niekto chodí..však si za to môžem sama, lebo som u nechodila ani ja. Môžem tu písať všetko čo chcem :D a je mi jedno, kto bude čítať tieto články. Len prosím neodsudzovať :)
Snáď každý pozná, aké je to zaľúbiť sa..No tak stlo sa, aj keď som si to dlho nechcela priznať, čím viac ma ignoruje tým viac na neho myslím. Áno probém je v tom , že ma ignoruje. Alebo v tom, že sm mu dala čo chcel a vykašľal sa na mňa ako to vedia chlapi. Malo by mi to byť ľúto, mala by som sa hnevať sam na seba,lenže to sa ani nedá.
Zistila som, že som provokatér. Chcem provokovať tým ako vyzerám najmenej 20 chalanov, ale stále mám zopár takých ktorým by som ždy chcela ukázať čo nemajú o čo prišli. A zase je tu čím viac ma niekto ignoruje, tým zúfalšia som.
I want forgiveness..
Asi by ma niekto mal poslať na dievčenskú školu, tam by som asi nemohla nikoho provokovať :D

Web denník

5. srpna 2012 v 16:18 | Mimi
Mala by som sa zmeniť. A to si asi povie každý človek...To aké hlúposti povystrájam, mohla by som to zvaliť na svoju teenegersku búrlivosť, ale ja mám v hlave včetko v poriadku aj s rodičmi vychádzam. Lenže ako náhle príde nejaká akcia alebo som len s ľuďmi v mojom veku správam sa jak usmrkané decko. Vždy poviem ejakú somarinu a vždy spravím somarinu skôr než si to premyslím a čo potom?... Ľutujem a zožieram sa zvnútra. Pri tom si poviem..Neľutuj nič čo si robila, lebo v ten moment si to veľmi chcela. Keď si to spätne prehrám.. vždy som hnusná k ľuďom len v tom prípade, že sa necítim dobre a potom som smutná, nešťastná. Pretože nik nerozumie prečo sa správam a prečo rozprávam svoje mysšlienky. To aby som vždy mlčla a prikivovala ľuďom. Nemajú radi knihy... Keď hovorím že píšem, niektorí s ana mňa pozru ako na debila iní s opovržením, že to bude nejaká kravina...Nájdu sa aj takí čo ma podržia, ale takých je veľmi málo....Snáď by som mohla napísať niečo aj o svojom živote.. už asi veľmi zkazenom...ale ak by sa to dozvedel a čítal niekto mne blízky asi by som tú ambu neprežila. Koľkokrát si poviem... nerob to neoplatí sa. Potom ani vonku nejdem som izolovaná aby som zase neičo nevyviedla...Myslím že som už dosť biedne na tom..:( Láska, ktorá pochybujem že sa mi naplní do 100%...asi to ma trápi hlavne...chvíle keď mu chcem ukázať čo nemá... a potom chvíle keď si poviem kašlem na to sú aj iní... oplatí s ami to??.. myslím že nie.. len kvôli týmto pocitom robím zo seba blázna.. a ešte väčšieho keď to tu píšem.. Dúfam že som nič zkompromtujúce tu nenapísala...:(
Mimi...tentokrát smutná...:(