Mimi-fantasy svet! Nevinný

Únor 2013

Vegáni/Vegetariáni

23. února 2013 v 21:52 | Mimi
http://www.vegetarianskarodina.cz/

Odporúčam sa na to pozrieť. Ako prvý som síce čítala iný článok preposlaný z Anglicka, ale táto stránka hlavne poukazuje an to, keď sa už človek rozhodne alebo aspoň sa dostáva do štádia rozhodovania. Nechcem nikoho ovplivniť, takže len ak neikto má záujem sa o tom dozvedieť viac, tak ja mu s radosťou odporúčim ďalšie stránky a články.
Mimi

Problémy a plusy

23. února 2013 v 18:46 | Mimi
Povedala by som, že toto je jeden z najväčších problémov. Drvivá väčšina sedí za počítačmi, mobilmi , tabletmi...síce komunikujem s ľuďmi, ale hlavne s tými čo sú ďaleko. Lenže na veľmi podstatnú vec zabúdame. Na ľudí dôležitých, ktorý sú priamo pri nás. Zamyslím sa a je to pravda. Takže pointa v tomto je...venovať sa ľuďom pri nás, hlavne s nimi rozprávať a nie písať! A keď už som pri tom, hádam sa len s malým počtom ľudí, tomyslím z očí do očí..ale cez internet?? ach vkuse s niekym nesúhlasím...
Toto boli zhrnuté nejaké záporné veci. Ale z hľadiska pomoci je to presný opak. V domácnosti nám prístroje tohto storočia uľahčia veľa práce...A zároveň máme stály kontakt s ľuďmi, ktorých nestretávame previdelne....
Takže zhrnutie...Ak si človek uvedomí chyby vie ich zvládnuť :)
Je to nezrozumiteľné ja viem :)
Mimi

Web-denník !!

23. února 2013 v 16:53 | Mimi
No je mi to ľúto, ale musím sa tu rozpísať s mojimi nervami. Mám brata čo si o sebe myslí, že je najmúdrejší na svete. Lenže opak je pravdou... Jeho inteligencia je hlboko pod úroveň, a keď sa mu človek snaží niečo vysvetliť...no samozrejme nedá si povedať. Momentálne je to u mňa... NIkdy ma poriadne nevidel lyžovať...a povie že neviem lyžovať. Bola som týždeň na lyžiarskom... profesionálny lyžiar mi so všetkým pomohol, proste nebojím sa idem na istotu...a dokonca ma chválil....Rýchlosťovo som predbehla, no asi každého... A no môj ,,braček" povie že idem pomaly....Proste milujem ho ako sa patrí...Už aby som zase šla na internát a nemusela sa tu s ním dohadovať....
Trošku pojašená a nahnevaná :)
Mimi

Web-denník :P

3. února 2013 v 23:32 | Mimi
Aby som upresnila dnešnú situáciu a náladu: neviem koľký článok tu vkladám, ale no asi ešte nemám dosť...Pripadám si ako naspidovaná veverička a to som ani kávu dnes nemala. No toto proste nie je dobré :) Napríklad miesto týchto článkov by som mohla pracovať na ďalších kapitolách, ale je večer to by boli isto nejaké bludy..tak radšej sa tu zahrám na psychlóga: Budem tu rozoberať typické problémy aspoň myslím že sú typické :) Takže 1.Kto som?...Otázka pre mládež: nemám ani poňatia proste som to ja :) 2. Čo vlastne chcem?...to by sa hodilo najmä pre ženy..takže teraz zodpoviem na nikdy nezodpovedanú otázku: Všetko a zároveň nič, ide o to byť šťastný :) 3. ALe tie dva body bohate stačia :)
Takže dnes trošku prepnutia na divnú nôtu:)
Mimi Nevinný

Romantika-Návrat domov (1)

3. února 2013 v 22:38 | Mimi |  Návrat Domov
Takže trošku romantiky..snáď sa mi to podarí napísať ako chcem :) toto je len malý kúsok a asi sa nedá ani považovať poriadne za prológ takže trošku trpezlivosti najmä Jarke odporúčam :D





Nenapadlo ju, že ho ešte niekedy uvidí. Ich pohľady sa stretli v tej istej chvíli, keď vošla do miestnosti. Srdce sa jej rozbúchalo, ale nedala na sebe nič poznať. Nechcela, aby vedel, že ešte stále ju priťahuje. Stál tam ako kráľ vo svojom kráľovstve. Chlapi, ženy....Každý pohľad bol zavesený na ňom. Možno sa niekto občas obzrel, ale ako náhle prehovoril, žiaden pár očí nemal na výber. Jeho zvučný, mohutný bas sa opieral o steny miestnosti.
No nemala by sa tomuto všetkému čudovať, keďže je v jeho hoteli a na jeho párty. Lenže aj tak. Keď si spomenula na toho namysleného a zhýralého teenegera, tak nechápala ako je možné, že to tak ďaleko dotiahol.
Keď bola malá žila na farme v Kansase s jej otcom, ktorý sa o ňu staral, ako o princeznú. Do jedenástich rokov bývala Anabel s jej otcom, ale v deň narodenín jej mama oznámila, že sa s ňou sťahuje do New Yourku. Nebolo to ľahké, keďže mama skoro celý čas pracovala a svoju dcéru zanedbávala. Bola výkonnou riaditeľkou VanPelt Industrian v New Yourku. Eleonor McLee elegantná prísna dáma v najlepších rokoch svoju dcéru nerozmaznávala. Hneď po príchode ju zapísala na najlepšiu školu, všetok jej voľný čas naplánovala do detailov, aby sa mohla vzdelávať. Bolo to skôr tým, že nechcela mať svoju dcéru na krku, aby ju nezdržiavala od práce a neustálych pracovných povinností. Lenže Anabel jej to nezazlievala, vedela že jej mama má veľa práce a nikdy sa nesťažovala, lebo vždy mala to, čo chcela. Bývala v krásnom byte, vždy mala veci podľa najnovšej módy a samozrejme nikdy sa nenudila.
Vo svojich štrnástich sa spoznala s Royom Jasonom Van Peltom a jeho osemnásť ročným synom Etanom Jasonom Van Pletom. Bol to idol všetkých dievčat v jej škole, mal tmavé vlasy, ktoré nadobúdali dojem prebudenia ale vždy vedela, že tento výzor je docielený. Jeho priezračné modré oči neboli nič čo by sa dalo prehliadnuť. Vždy keď ho stretávala na chodbe bol dokonale upravený a sebavedome sa usmieval na každé dievča. Keď stál vedľa svojho otca, prísne pôsobiaceho starého pána v čiernom obleku, pri ňom vyzeral ako dobre vychovaný syn. Čo sa samozrejme nedalo poprieť. Anabel v ten deň bola z neho hotová. Jej mama ju predstavila svojmu zamestnávateľovi, ktorý sa k nej správal ako jej ocko, ale keď sa mala pozdraviť s Etanom, pozrel na ňu ľahostajne, pozdravil a odišiel preč. Zrejme niekde von s kamarátmi. Vtedy si Anabel povedala, že môže byť akokoľvek pekný, jej sa páčiť nikdy nebude. Po tomto dni sa sním často stretávala v škole, ale zase si ju nikdy nevšímal a tým jej myšlienky len potvrdzoval. Jej pýchu to ranilo. Nikdy si nemyslela, že je krásavica, ale zase nie je ani obyčajná. Jej medeno-zlaté dlhé vlasy sa dopĺňali s jej smaragdovo zelenými očami. Síce nebola vysoká ako iné dievčatá, ale zase za povšimnutie stála. Mama jej vravela, že keď vyrastie bude prekrásna a to si vždy hovorila, keď sa začal krásne usmievať na jej kamarátky a nie na ňu.
Časom si Anabel priznala, že to bolo len tou pýchou a žiarlivosťou. Lenže toto všetko prešlo keď na vysokej študovala dva odbory. Ekonomiku a Architektúru. Mama na ňu bola pyšná a už v druhom ročníku jej podávala zákazky. Takto sa Anabel ešte v škole vyšvihla na rebríčku najlepších architektov. Keďže ju to bavilo a jej projekty boli vždy dokonalé, dostalo sa to aj do uší Etana Van Pelta, ktorý prevzal spoločnosť po svojom otcovi. Rozšíril odvetvia v ktorých sa pohybovala ich rodina a firma. Z VanPelt Industries sa nestala len výrobná spoločnosť, vlastnili sieť pekární, Hypermarketov a po novom aj hotelov. A preto bola Anabel na tomto večierku v novom hoteli, ktorý navrhla. Celý čas ako pracovala na tomto hoteli sa s Etanom nestretla, vždy to šlo cez jej matku alebo cez riaditeľov korporácie. Dnes sa zároveň firma lúčila s Eleanor, pretože odchádza do neskorej penzie.
Anabel bola trochu nahnevaná keď vošla do vestibulu nového hotelu a nikto jej nevenoval pozornosť. Ako čestný hosť by si žiadala aspoň odloženie kabáta od poslíčka. Lenže hneď uvidela Etana a pochopila, že sa zmenilo veľmi málo na tom čo si pamätala. Teraz mal na sebe čierny oblek, ktorý jej pripomenul jeho otca. Vlasy mal elegantne sčesané ale nie ulízané a Anabel musela uznať že mu roky len a len prispeli. Nemohla sa vynadívať do jeho modrých očí, ale zistila že v miestnosti je ticho a všetci obrátili pohľad na ňu. Prehrala si rýchlo posledné minúty a uvedomila si že ju predstavil a zavolal k sebe. Nemala na výber. Konečne jej obsluha zobrala kabát a Anabel sa vybrala k skupine ľudí pri Etanovi a jej mame.
Etan pozrel na ženu, ktorú videl na fotografii v Eleanorinej kancelárii. Nemohol poprieť úžas, pretože na fotografii mala desať. Jej medené vlasy v prísnom uzle na zátylku vyzerali byť neporušené od vonkajšieho vetra. Jej prenikavý zelený pohľad sa s ním hneď stretol, keď vstúpila do miestnosti. Prekonal sa a vrátil sa k rozprávaniu s okolím. A tak ju vyzval aby sa k nim pridala. Zrejme urobil chybu, lebo hneď ako si odložila kabát, vyschlo mu v ústach. Priliehavé béžové šaty s okrúhlym nič odhaľujúcim výstrihom a siahajúcim tesne ponad kolená boli ako výbuch pre jeho pokojný spánok. Hnedý úzky opasok, ktorý tesne obopínal jej úzky pás, ladil s hnedými lodičkami na vysokom opätku. Nečakal, že to malé dievčatko vyrastie v takúto ženu. Nedal sa navonok nijako vyprovokovať a čakal kým príde k nim.
Nebolo pre ňu ťažké vystupovať v takejto spoločnosti. Mama ju vždy brávala na takéto večierky a nehovoriac o tom, keď sa stala úspešnou, večierky aj organizovala. Lenže dnes pochopila, že jej ego nekleslo. Keď sa na ňu Etan pozrel bez nejakého záujmu zase sa raz cítila ako to naduté dieťa. Chcela ho dráždiť, tak ako každého koho pozná. Proste si musela priznať v tejto situácii, neznáša byť tieňom alebo nebodaj neviditeľná. Preto jej pýcha zareagovala. Silno objala matku a popriala jej všetko dobré...,, Dizajn mohol byť trošku lepší, ale ujde to." Vyhlásila to tak, aby to počul len on a jej matka. Eleanor na ňu najprv prekvapene pozrela, ale potom ako vždy z nej bola dokonalá herečka a stála pri svojej dcére. ,, No máš pravdu, trochu to tu mohlo byť romantickejšie. Páni tento hotel ocenia viac, je to také moderné sídlo." Podotkla aby jej bývalého zamestnávateľa nezahanbila až príliš. Ale nezdalo sa, že by mu ich kritika nejako vadila. Len sa usmial a prehodil: ,,Romantických hotelov je tu dosť. A to určite viete, lebo ani celková stavba nie je nič romantické alebo dokonca staré. Všetko, čo ste tu navrhli slečna Anabel je úplne moderné." Anabel dostala studenú sprchu, pretože to bola pravda a zároveň jej zámer takto to navrhnúť. A sama si nadávala, že sa ho tak veľmi snažila potupiť. Teraz sama dostala príučku za jej správanie. ,,Máte pravdu, "priznala si. ,,Ale aj tak by to chcelo ešte zopár malých úprav." Nemohla ho nechať vyhrať na plnej čiare, síce si priznala detinské správanie, ale nemôže ho nechať v myšlienke, že je múdrejší alebo ešte horšie, že má navrch od nej. Nechápala, kde sa v nej berie toľká bojovnosť, ale tento chlap ju proste rozčuľoval. Bojovne mu hľadela do tých modrých očí a takto ho vyzývala na súboj.

Zdvihol jedno obočie a potom sa zamyslene zachmúril a na čele sa mu spravili vrásky.,, A čo by ste odporučili slečna McLeeova?" Opýtal sa s vážnou tvárou a úplne akoby to od nej chcel vedieť. A tým, že ju nazval priezviskom naznačoval jasný zámer. Preto ho pozorovala, ale keď si nič nevšimla odpovedal s pracovným tónom :,, Chcelo by to nejaké lepšie závesy na okná, tie koberce tu vôbec neladia a hlavné je mať aspoň jednu vázu kvetov na 15x15 metrov. Tak sa človek cíti sviežo, ale to by ste mali vedieť." Neuvedomila si, že sa pri tom rozprávaní otáčala a predstavovala si to tu s jej návrhmi. Keď sa nakoniec zase otočila k nemu mal ten jeho ironický úsmev na perách a ďalej ju pozoroval. Anabel sa naňho spýtavo pozrela a čakala na vysvetlenie. Ale on sa nijako neponáhľal s vysvetľovaním. Pri tom sa okolo nich rozbehla bujará zábava a popíjanie alkoholu. Jej matka sa kto viekde a kedy vyparila.

Kakavko :)

3. února 2013 v 22:34 | Mimi
Takže milujem Kakao!! A bude to tým, že by som ho nemala.Áno, však zakázané veci chutia najviac. Aspoň sa to tak hovorí..
Zážitok je na tom, že mlieko musím zohriať v rýchlovarnej kanvici, keďže internát neponúka veľa možností..No a to by som nebola ja keby sa mi náhodou aj to mlieko nepripieklo zospodu :D Ale čo už, pochutnala som si na kakawku a popri tom som sa pozerala na spolubývajúcu,ktorá mi už nič nechcela dať do ruky a čistila tú kanvicu za mňa...No čo už..podarilo sa :)