Mimi-fantasy svet! Nevinný

Březen 2013

Romantika-Návrat domov (3)

25. března 2013 v 11:55 | Mimi |  Návrat Domov
Pri tom zvuku sa od seba vôbec nechceli odtrhnúť. Lenže Etan sa pozrel do dverí a stretol sa so zapýreným pohľadom chyžnej jeho hotela. Pred sebou mala veľký vozík na bielizeň. Sklopila zrak a pozerala sa do zeme a čakala. Nečakal dlho a s Anabel v náručí si vymenili miesta s chyžnou. Bolo to dosť náročné, pretože sa mu vrtila v náručí. Bol si takmer istý, že vôbec nevie o tejto malej obhliadke ich tiel v kompromitujúcej situácii. Nechcel sa tým teraz zaoberať, sľúbil si, že tú chyžnú neskôr nájde a dohodne sa s ňou. Ale teraz má oveľa dôležitejšie veci na práci.
Anabel po východe z výťahu cítila a vnímala už len Etanove ruky, svalnaté telo a dôkaz jeho vzrušenia tlačiaci sa na jej ženskosť. Cítila len horúčavu a nekontrolovateľnú vášeň. Nedokázala rozumne uvažovať. Malé náznaky námietok, ktoré cítila vo výťahu sa úplne vytratili. Už aj zabudla všetko hádzať na alkohol, lebo sa jej do hlavy dostali aj posledné poháre Martiny, ktoré vypila. Zahodila všetko za hlavu a vrhla sa do dobrodružstva, ako jej to niekoľkokrát vkuse opakovali jej blízky. Zrazu pocítila náraz a pípnutie karty od hotelovej izby. Nemala tušenia, kam ju Etan nesie, ale dobre vedela, že to určite nesúvisí s obhliadkou hotela a potom konverzáciou o jeho úpravách. Skôr to zahrňovalo vyskúšanie nábytku v hotelových apartmánoch. Keď ju chcel Etan položiť na posteľ, použila svoj najlepší úsmev a vyzliekla mu košeľu aj sako naraz. Nechcela ležať a čakať. Chcela sa chopiť príležitosti a viesť. Nejakým zázrakom sa jej podarilo jeho mohutné telo položiť pod seba. Bez žiadnych problémov a dokonca aj s elegantnými pohybmi si vyzliekla šaty. A odhalila tým svoju čiernu čipkovanú súpravu. Nikdy nechápala, prečo si také veci kupuje, ale dnes mala potešenie z jeho pohľadu. Už nedokázala udržať v sebe toho démona a vypustila ho bez žiadnych zábran. Naklonila sa k nemu a zmocnila sa jeho úst, ako on predtým tých jej. Hrýzla mu pery, rukami skúmala všetko, čo mala na dosah. Jej panva sa pohybovala v súlade s tou jeho v erotickom tanci. Postupne mu rukami a perami prechádzala od úst k uchu, smerom k jednej bradavke, len ju pretrela jazykom a šla nižšie... Zastavila sa pri pupku a rozopínala mu nohavice, dúfala že nebude mať trenírky, ale keď ich vážne nemal bola trochu sklamaná...A prečo?? To bolo na jej pomotanú hlavu ťažké uvažovanie. Zbavila sa všetkého čo na sebe mal, síce s Etanovou pomocou, ale hlavné bolo, že mala pred sebou jeho penis a bola úplne šokovaná. Bol obrovský. Aj keď vedela, že Etan je mohutný, lenže nemyslela si, že až tak. Keďže jej skúsenosti so sexom, boli oproti jej kamarátkam minimálne, verila na ich slová. Čím väčší, tým lepší. Tak sa s ním trochu pohrala, chcela poznať jeho chuť, a nehanbila sa za to. Lenže Etan ju v tom najlepšom vytiahol, bozkával sa s ňou ako v zúrivom víre. Rozopol jej čiernu čipkovanú podprsenku a a pomalými kĺzavými pohybmi prstov jej ju stiahol. Dokonale ju dráždil jemnými ale istými pohybmi. Prešla mu rukami po svalnatých ramenách, pozrela mu do očí, kde sa odrážala rovnaká vášeň ako v jej. Toto ju vyprovokovalo. Ukázala mu v bozku, aká divoká vie byť ona. Zrazu sa jej pery objavili na jeho kľúčnej kosti, ktorú jemne pohryzkávala. Rukami mu prechádzala po mohutnom chrbte. Etan už nedokázal nedotýkať sa jej alebo celkovo už chcel byť v nej. Bol fascinovaný jej telom, jej pohybmi. A tým, že ho dráždila provokatívne. Chcela, aby jej ukázal, čo vie on. A on jej s radosťou vyhovel. Jediným ťahom ju chytil okolo pása , zdvihol si ju k sebe. A druhou rukou jej vyzliekol takmer nevidiace nohavičky. Obkolesila okolo neho nohy a jeho mužstvo bolo vkliesnené medzi ich tela ďalej sa dráždili bozkami a dotykmi, ale on chcel vedieť, či je pripravená. Prešiel jej rukou po horúcom ženstve. Jemne ju dráždil. ,,Si vlhká." Začula Anabel s ťažkým zachrípaným chlasom. S podobne zachrípeným hlasom sa zasmiala. A on vtedy vkĺzol prstom do jej jaskyňky a smiech sa zmenil na hlasitý povzdych.
Vedel, že je pripravená a tak ešte pár krát zasúval prst a potom to už nedokázal vydržať. Vedel, že toto správanie je hodné malého holobriadka, ale s ňou akoby jeho sebaovládanie zmizlo. ,,Prosím!" Zaprosíkala vo výkriku Anabel. A on už nepotreboval viac. Položil ju na posteľ, nechcel byť násilný a nedočkavý, lenže...nedalo sa. Najprv sa snažil pomaly a postupne, ale Anabel sa netrpezlivo začala vrtieť a priťahovať k sebe čoraz zúrivejšie. Nedokázal pochopiť, kde sa to v nej berie. Vždy ju odhadoval na jemné dievča, teraz ženu. Nikdy nie na neutíchajúce tornádo.
Vnikal do nej tak, ako udala rytmus, a nebol to žiaden valčík. Neodtrhli od seba pery a nechali ich zmietať sa v dokonalých bozkoch. Každá ruka skúmala nejaké iné zákutie neprebádaného tela. Etan sa nemohol nabažiť jej dokonale plochého brucha, plných pŕs, vyšportovaných stehien a malého zadočka. No Anabel Vzrušovali drobné chĺpky na hrudi a mohutné svaly na celom jeho tele. Milovala, keď si ho mohla pritlačiť rukami o jej telo v objatí vášne. Točila sa jej hlava z tej rozkoše. Etan sa nevedel ovládať, Anabel sa prudko prehla v krížoch a stiahla ho vo svojom vnútri. Toto bolo na neho už príliš a explódoval v nej. Vzdychy, ktoré sa zmenili na výkriky zanikli v krásnom a nežnom bozku. Všetka neha, ktorá chýbala pri tom divokom sexe bola teraz vynahradená. Stále bol v nej, tvrdý a chtivý. Anabel mu akoby čítala myšlienky, začala sa vrtieť, a hýbať v jemných pohyboch dámy. Bozk prehĺbila, ale nežnosť v ňom ostala, ba akoby ju oživila. Pochopil a začal ju láskať taktiež jemnými pohybmi. ,,Áno." Vzdychla, sotva čujne. Zatlačila mu rukou na rameno a pretočila ho. Sedela na ňom a on bol stále v nej. Vystrela sa ,oslnivo a s iskrami sa na neho usmiala. Hrýzla si spodnú peru, akoby rozmýšľala nad tým, čo spraviť skôr. Pobozkala ho, a zároveň sa zažala na ńom pohybovať. Nie, osedlala si ho. Nechal ju udávať pomalé tempo, aj keď ho to zabíjalo. jej neposedné ruky ho vkuse dráždili a pálili po celom tele. Naschvál ho dráždila pomalými pohybmi a krúžením, lenže problém bol v tom, že ona imúnna nebola tiež. Sama sa vyprovokovala do výšin. Nechcela to dať na sebe vedieť, tak Etana zamestnala rovnakou dávkou vášne. Keď už neuvažovala o taktike a len si to užívala, zahľadela sa mu do očí. Ich pohľady sa stretli a skončili v lačnom bozku. Toto bolo dosť pre oboch. Etan ju chcel chytiť za zadok a skoncovať s tou krutosťou,lenže ona ho predbehla a zrýchlila tempo. Obaja úplne ponorený do výšin a bezmyšlienkovitosti sa zase prehupli na druhú stranu. Lenže tentoraz obaja zaspali v objatí. Etan od dobrého sexu a Anabel skôr od vyčerpania alkoholom a sexom.

3.kapitola



Ráno sa prebudila, nahá v apartmáne vo veľlkej posteli. Sama. Z noci si pamätala len slabé útržky, a keď sa snažila spomenúť si viac....Začalo jej tepať v spánkoch. Chcela si vynadať za to, aká obla hlúpa. Lenže drží sa pravdila:,,Nikdy neľutuj čo sa stalo"...alebo,,Neľutuj čo si spravila, lebo vtedy si to chcela." Takže túto situáciu to dokonale vystihovalo. Lenže nič nevyvrátilo to ako sa za seba hanbila. A to, že tu je sama ukazovalo aj na to, že sa za niečo hanbiť má. Pomaly sa postavila z postele, aby sa jej nezatočila hlava,pozbierala si veci, ktoré boli rozhádzané po celom apartmáne. Bola úplne zo seba otrasená, z toho, že si nič nepamätala asi viac než z toho čo sa dialo. Chcela si to pamätať, lenže takú myšlienku hneď vytesnila z mysle. Nikdy nechcela byť radodajka na jednú noc, no nejako sa taká ženská z nej stala. Plná hlava myšlienok, ale nedokázala sa sústrediť na nič podstatné, lebo bolesť od alkoholu jej to nedovolila. Jediné rozhodnutia, ktoré dokázala spraviť boli:musím ísť odtiaľ preč, nikdy už nebudem piť...aspoň nie v spoločnosti takého chlapa. Nechcela to zhadzovať na neho, lebo vedela, že má asi väčší podiel na tom ako on. Zmizla z apartmánu ako stíhačka a odišla do svojho bytu. Poloprázdny hotel o siedmej ráno jej dokonale vyhovoval. Na vrátnici sa na ňu usmial mladý chlapec, podal jej kabát a zaželal jej krásny deň. Na ulici si chytila taxík, nadiktovala adresu a sedela ako na ihlách kým ju zaviezol pred jej byt.
Etan vošiel do prázdneho apartmánu a čudoval sa. Za ním šla tá chyžná z výťahu, s vozím a raňajkami na ňom. Bol preč asi pätnásť minút a ona sa vyparila. Otočil sa na chyžnú a poslal ju milo preč, že sa naraňajkuje neskôr dole v reštaurácii. Stihol sa s ňou už dohodnúť a za jej mlčanlivosť ju odmeniť aj lepším miestom..miesto bielizne roznáša jedlo. Bola tak spokojná, že sa ponúkla, že mu to teraz donesie tiež.

Zavrel dvere, sadol si na rozbúrenú posteľ a premýšľal. Nechápal, prečo odišla bez slova. Chcel ju prekvapiť raňajkami, lenže ona to zobrala len tak a odišla. Zostal ublížený, pretože to od nej nečakal. Nechcel, aby odišla. Chcel sa s ňou porozprávať, keďže vedel koľko toho včera vypila. Nechcel, aby si myslela, že ju zneužil. Lenže ešte lepšie vedel, že keď za ňou pôjde a bude jej to chcieť vysvetliť, nedá si to. Poznal ju, bola k nemu vždy odmietavá. Tá malá ježibaba. Už pochopil, že to nie je žiadne milé žieňa. A práve preto, ju len tak nenechá. Sám nevie čo chce, ale určite nie stratiť jednu z najlepších architektiek, kvôli tomu, že bol ľahkovážny. Rozhodol sa. Dnes jej dá pokoj a čas na premýšľanie a vytriezvenie. Zajtra za ňou pôjde a porozpráva sa s ňou. Už si plánoval reč na ospravedlnenie..ale aj tú vyčítavú. Či sa chodí bez rozlúčky...lenže najprv mu musí sľúbiť spoluprácu na ďalšom hoteli. To chcel včera pôvodne s ňou prebrať pri bare. Lenže nejako to nevyšlo. Pobral sa do sprchy so sľubom v mysli.

Ak sú tam preklepy, no trošku trpezlivosti so mnou...ale aj s tým intervalom zverejňovania. Nie vždy je to tkaé ľahké :)
Mimi

Chcem to späť

20. března 2013 v 21:15 | Mimi |  Moje pokusy :)
Nie je to ako bolo...Nikdy tak nebude...
Proste ty..ja.. život krásny
Prečo len...skazilo sa to navždy..
Ideme ďalej..ale myšlienkami stále sa nám výri v hlave...
Bolo to ako krásny sen..A prišiel deň....Keď sna bol koniec...
Rozlúčka ako slabá káva..ako jar bez slnka...
Proste ty..ja..život krásny
A zabili sme to navždy..
Stále mi len v hlave chodíš..otázky sa vynárajú..
Ale bolo to dávno, zabudni na to...
Nevrátim to späť, nechcem to späť nahováram si...
Zase len spomínam...do srdca kôl si bodám..
cítiť bolesť chcem...nech viem že žijem...
Proste ty..ja krásny život
Pre seba ako stvorený...od seba odlúčený
Nedá sa to vrátiť nechcem to vrátiť..nahováram si...
A stále mám ťa pred očami...viem že na to myslíš tiež...
Viem že to chceš tiež...Kde je problém?...
Minulosť nechaj minulosťou.. ži prítomnosťou... teraz už viem čo chcem... a za to bojujem..
Nenechám to tak...nenechám ťa odísť...
Proste ty ja krásny život...Už ho držím a nepustím



Pre tých, ktorý majú vážne šancu to napraviť, tak vám držím palce. A ostatným hovorím, že musia ísť ďalej. Tak ako ide ďalej život. Uvedomíme si, že každý z nás je na inom mieste a žije úplne iný život. Hovorí sa: Spomínaj na to dobré. Lenže ja poviem: nezabúdaj na to zlé. Lebo to, ťa posilní. Niekedy aj keď niečo veľmi chceme, nie je to to čo potrebujeme.
Mimi

Už neviem o čom písať....

17. března 2013 v 20:29 | Mimi
Presne tak! Vôbec ma nič nenapadá čo mám písať poprí tých mojich romantikách...Ale predsa ma niečo prepadlo :D
Našla som super kaviareň...aaa je super kvôli tomu, že je v kníhkupectve. Asi prvá z tých mnoho čo som prechodila a som sa v nej cítila príjemne a dokonca mi nebola zima. Konečne som našla miesto, kde si sadnem a budem písať, kým ma nepoteší slniečko. Potom to bude lavička alebo balkón :) Takže ak má neikto nápad, na nejaké dokonalé miesto alebo vhodný čas na písanie, poteším sa ak mi to prezradí. Viem, že u každého je to iné, ale predsa...možno nejaká tá múza ma nakopne a budú s ami prehrievať prsty od písania :)
Mimi

Romantika-Návrat domov (2)

7. března 2013 v 22:01 | Mimi |  Návrat Domov
Stále na ňuso záujmom zazeral, ale snažila sa byť trpezlivá. ,,Keď ste to tak pozorne preskúmali, asi by som vám mal veriť slečna." Stále ho pozorovala a nemohli jej ujsť tie iskry smiechu v jeho očiach. Spýtavo zdvihla obočie a uprene na neho pozerala. Nechcela byť príčinou jeho pobavenia .,,Chceli ste vedieť môj názor, tak som vás s ním oboznámila pán Van Pelt." Nechcela mu urobiť radosť a vonkoncom ho nechcela pobaviť. Lenže asi sa jej to veľmi nepodarilo. Ukázal ten svoj čarovný úsmev a hrdo si ju premeral, úplne ju vytáčal z miery. ,,Vypočul som si ho veľmi rád Anabel." Jej meno vyslovil veľmi sarkasticky, ale stále sa usmieval. Proste, akoby vedel, že ju to vytáča a naschvál pridával olej do ohňa. Anabel na to nemala nervy, v kancelárii mala veľa práce, rozišla sa s priateľom ani nie pred týždňom a plus tento namyslený grobian... Mama jej povedala, že sa na večierku uvoľní, ale to asi zabudla, že tento človek jej trochu pokoja nedopraje. Nechcela sa vzdať, ale vedela, že to s ním nevydrží už ani päť minút. ,,Och, ak vážne chcete pomeniť tento interiér mali by ste to zveriť do nejakých schopných rúk. Ospravedlňte ma, idem si prepudrovať nos." Elegantnými slovami vycúvala z ich konverzácie a nedovolila mu nič namietať, pretože už odchádzala smerom na toalety. Keď sa jej zdalo, že mu zmizla z dohľadu, šla si sadnúť k barovému pultu a od čašníka si vypýtala Martiny. Jej matka niekde klebetila so svojimi kolegami a nechala ju, aby mohla rozmýšľať prečo tu vlastne šla. Aj keď pre Eleanor to už bola hotová vec, mala sa zabávať. Lenže Anabel sa to nijako nedarilo. Keď bola odhodlaná sa zabávať musel ju zase vytočiť Etan. Vedela, že jej v skutočnosti nič také nepovedal, aby mala byť nahnevaná alebo snáď podráždená. A práve preto to v nej ešte viac bublalo. Pretože on jej vážne úplne žral nervy. Bola tak podráždená ako nikdy. Nechápala, ako ju niekto taký dokáže vyprovokovať. Aspoň, že sa do neho nepustila a radšej odišla. Ešte náhodou by vybuchla a bez škandálu by sa to nezaobišlo.

2.kapitola



Pila už tretí pohár Martiny, keď začula tichý ale zvučný smiech vedľa nej na barovej stoličke. ,,Škótsku s ľadom." Zaznelo stále so smiechom a pocítila na sebe uprený pohľad. Nemohla odolať a výsmešne sa na neho pozrela. V jej mysli sa to krútilo. Neodolala a s viditeľným záujmom si ho premerala.Nezabudla sa pristaviť pri jeho zvlásť príťažlivvých partiách. A pristihla sa, že nad ním uvažuje ako nad milencom. Henď tu myšlienku potlačila a zvalila to na alkohol. Všetky tie jej nervové stavy v nej zostali, ba skôr zosilneli. Musela ho provokovať, nemohla to nechať len tak, aj keby chcela, aj tak by to zrejme nevyšlo. ,,Prepudrovali ste si ten nos? Alebo ste už vypili zopár fliaš?" Opýtal sa posmešne a trochu urazene. ,,Och, asi len jednu." Nemohla si to odpustiť a povedala mu pravdu. Dúfala, že mu skosí hrebienok. Preto sa na neho žiarivo usmiala akoby to nebolo až tak zlé. A aby mu dala jasne najavo, že odišla kvôli nemu. Lenže asi to veľmi nezabralo...,,Keby som vás nevidel aj by som vám veril." Uštipačne pokračoval, tak ako začal. ,,Lenže keď si sa so mnou nechcela rozprávať, nemala si ma hypnotizovať pohľadom." Anabel nevedela čo ju nahnevalo viac. Jeho neformálny tón a tykanie alebo to, že si to všimol. Samozrejme si začala zase vyčítať, že sa na neho vôbec pozerala, ale kto by sa nepozeral. Snažila sa ho oklamať a aj seba a nevinne sa na neho pozrela. ,,Och, nevedela som, že niečo také ovládam." Nevedela ako jej niečo také vyletelo z úst. Premýšľala úplne o inej odpovedi. Ani si neuvedomila, že ďalší pohár je dopitý a, že zrazu pred ňou stojí plný. Nič si neobjednala...Ale čo už. Pozrela na neho a on ju len pozoroval. Už to nebol pobavený pohľad, ale taký ktorého sa vždy bála. Bála sa, že sa na ňu raz pozrie tak ,ako na niektoré dievčatá zo školy. Lebo vedela, že takému pohľadu len tak neodolá. Pozeral sa na ňu ako lovec na korisť. Nemohla sa zbaviť pocitu, že to teraz presne tak je. On je veľký lev a ona len nejaká laň uháňajúca pláňami. Lenže Anabel neznášala byť laňou. Nikdy nechcela byť laňou. Ona sa narodila na to aby bola levica. A ako levica sa nedá zastrašiť týmto chlapom. Proste to nemôže dovoliť.
Pozbierala ešte posledné kúsky samej seba, ktoré neboli ponorené v alkohole a v čare s menom Etan začala vnútorný boj. Nedovolí mu aby ju ovládal. Nepodvolí sa mu. Kolieska v hlave pracovali na plné obrátky. A dospela k názoru...Nenechám sa zastrašovať a zahnať do kúta. On skončí v kúte. On bude prosiť mňa, aby som ho mala rada. On bude zo mňa hotový ..nie ja z neho. Bola si vedomá rizika, že ona sama neskončí dobre, ale brala to ako menšie zlo, ak uvidí Etana na kolenách a zaľúbeného. Vedela aj, že je to čistá ženská vypočítavosť a, že jej myšlienky sú úplne mimo. Proste mrcha. Ale nemohla si pomôcť. On ju úplne vytáča z miery. Výslovne ju provokuje. Už bola odhodlaná.
,,Uf, my si tykáme?... O tom som nevedela, ale keď už sme pri tom. Som Anabel." Podala mu jemne ruku a nastavila ju na bozk. Chcela aby sa cítil trápne. Lenže on s výrazom majstra chytil jej ruku, naznačil bozk, pozrel jej do očí. ,,Etan." Lenže jej ruku stále držal a dokonca jej ju hladkal.
Etan vedel, čo robí. Lenže pri takej žene, si to nemohol odpustiť. Tvrdá, nedostupná, múdra a smola pre neho aj krásna. Nedokázal si ju spojiť s tým dievčatkom, ktoré sa mu vyhýbalo a škaredo naň zazeralo. Keď bola na strednej bola asi najkrajšia zo všetkých, ale nevedel, čo jej spravil tak sa jej radšej tiež vyhýbal. Lenže teraz nie. Také niečo si prekĺznuť medzi prstami nenechá. Len ešte ani sám nevedel, čo presne chce.
Anabel koketne pila ďalší pohár Martiny. Uvedomovala si, že ju Etan opíja. Lebo jej pohár je stále plný. A najhoršie na tom bolo, že sa jej to páčilo. Páčilo sa jej ako ho provokuje. Ako on provokuje ju. A čím mala viac alkoholu v krvi, tým mala aj menšie zábrany. Vedela, že začína byť ako poslušné a prehľadné mačiatko. A to nemohla dovoliť. Preto sa postavila, že ide na toaletu a vypočítavo sa obtrela o neho keď odchádzala. Nikdy by nepovedala, že vie byť takáto. A sama sa za seba vo vnútri hanbila. Ale nechala to až na zajtrajšie ráno, keď vytriezvie. Keď sa vracala, stál a rozprával sa s barmanom. Barman Joe ju zaregistroval ako prvý, vedela, že sa mu páči. Ale teraz mala na muške niekoho iného. Etan sa otočil až keď bola pri ňom. Všimol si, že sa na Joa žiarivo usmiala a aj to, že jej Joe podal obrúsok. V ten moment nechápal, čo sa deje v jeho hlave. Objal Anabel vlastníckym gestom a pozrel sa na Joa významným pohľadom.
Anabel vedela presne čo robí, len si nemyslela, že trik so žiarlivosťou vyjde. Nechala mu moc, ale vo vnútri padala smiechom z nôh. Vedela, že takéto triky využíva nespočetne veľa žien, ale nikdy si nemyslela , že to môže fungovať.
Etan ju viedol pomedzi hostí. Dobre, že ju držal pevne, lebo ten alkohol bol úplne zakorenený už v jej podstate. Premýšľala len o ňom a o jej pláne. A najprv sa bála ako to dnes dopadne a potom sa na to tešila. Bola si už takmer istá ako to dopadne, keď hosťom hovoril, že s ňou musí ešte prediskutovať nejaké nedoriešené veci v horných poschodiach. Viedol ju k uličke s výťahmi. Ani si nechcela predstaviť, čo s ňou chce prediskutovať a hlavne nie, to kde. Lenže to, že nič nehovorila, mu prišlo ako jej potvrdenie. A že chce presne to čo on. Lenže, Anabel radšej nič nehovorila lebo bola úplne opitá a nechcela sa strápniť pred smotánkou. Tak ho nechala viesť situáciu. A najhoršie na tom bolo to, že ani nechcela nič namietať. Chcela sa stratiť, len si nebola istá, či si vybrala vhodnú spoločnosť. Zrazu prišli na ňu pochybnosti, či spravila dobre keď ho provokovala. Lenže to už späť nevráti.
Výťah sa otvoril a oni dvaja doň vošli. Výťah bol z vnútra elegantne upravený, jedna stena bola zrkadlová a ostatné tmavohnedé. Tlačidlá boli podsvietené zlatou farbou. Domysleli to dobre ...myslela si Anabel. Snažila sa sústrediť na všetko možné, len vyhýbať sa myšlienkam na muža a jeho ruku, ktorá ju až pálila na boku. Lenže osud jej to nedoprial. Tá ruka ju jemne hladila a vedela že jeho oči čakajú na pohľad do tých jej. Že chce vidieť to isté, čo v nich mal on. Ale Anabel vedela, že ak sa pozrie, budú presne tam kam sa vo výťahu so žiadnym mužom nikdy nechcela dostať. Lenže kocky už boli hodené. Pozrela sa ma do očí. ,,A čo potrebuješ prebrať?" Opýtala sa už zastreným hlasom.

Viac slov už nebolo potreby. Chytil ju rukou za bradu, jemne po nej prešiel a pobozkal ju. Žiaden jemný bozk ,ako na prvom rande. Toto bolo živočíšne, úplne ako dva levy, ktoré sa práve našli. Najprv ju jemne dráždil malým strniskom, perami sa jej šúchal o tie jej, a nakoniec bozk prehĺbil v zničujúcu víchricu. Podlamovali sa jej kolená, akoby to vycítil a pritiahol si ju bližšie a držal v pevnom objatí. Bozk pokračoval, nebol to znudený bozk, ktorému vyhasne život v polovičke. Vždy s ďalším úderom srdca naberal na vášnivosti. Nikdy nepocítila takú živočíšnu túžbu. Rukou mu prehrabla jeho havranie vlasy a postupne skúmala jeho línie chrbta, tak ako jeho pravá ruka skúmala zhruba celé jej telo. Pomaly, ale isto hladil chrbát, jemnými pohybmi prešiel po okraji zadku ku stehnu a dráždil ju jemnými pohybmi striedanými silnými stiskami a vytiahol šaty postupne vyššie. Anabel bola vždy citlivá na stehnách a chrbte. A nikdy to žiadny z jej doterajších partnerov nevedel využiť, aj keď sa o to pokúšali. Ale Etan to proste vedel, nepotreboval ani malú radu. A z tejto myšlienky bola ešte viac namäkko. Už prekonávala v hlave aj posledné zábrany a okomentovala si to v hlave tým, že musí aj žiť, nie len pracovať....Odhodlala sa, že sa podujme na ďalší krok. Nevedela, kto a ako uvoľnil jeho kravatu, ale pre ňu to bolo nepodstatné, pomaly so sexi pohybmi mu rozopínala gombíky na košeli. Bola nemotorná, ruky sa jej od toľkej vášne triasli. Síce aj od triezvosti mala ďaleko. Lenže hlavne, že prvé dva gombíky zvládla bez nejakých ťažkostí. Ich pohľady sa zrazu stretli a obaja sa zadýchane prestali pohybovať. Lenže vôbec im to takto nevyhovovalo. Presne vedeli čo chcú. Jej sukňa vyhrnutá niekde pri zadočku už nebola prekážkou. Pevne ju chytil sa boky a zdvihol k sebe. Nepotrebovala námet, presne vedela čo chce, obkrútila mu nohy okolo bedier a znova ho pobozkala. Nejako sa jej vlasy rozkotúľali a zahaľovali ich tváre. Anabel už nebola pri zmysloch a dúfala, že Etan je na tom podobne. Už to obaja nezvládali a ich pohyby vo vášnivom víre boli stále viac a viac nespútanejšie. Anabel to už nevydržala, chcela sa dotýkať jeho nahej pokožky, hrude...chcela cítiť tie jemné tmavé chĺpky..Bez nejakých ďalších myšlienok alebo zábran trhla s celou silou jeho košeľou a z tej odleteli gombíky. ,,Ups" povedala nevinne s viditeľným sarkazmom. On jej na to odvetil len chrapľavým smiechom. Konečne sa ho mohla dotýkať, a presne to aj robila. Etana to trochu vyhodilo z miery, otočil a oprel ju o stenu výťahu. A v tom sa výťah so zvončekom otvoril na stanovenom poschodí.


PS: Síce mi to všetko ide pomaly, ale našťastie to ide :) Mimi

Deprese

7. března 2013 v 21:09 | Mimi
Pôvodne som sa k tomu nechcela vyjadrovať, ale nedá mi to. Dnes je to proste celé...zle!
Ou každý človek má v živote dni, týždne a aj odobia, niektorí aj celý život depresívny...Nepopieram, ale snažím sa vždy nájsť na všekom niečo pozitívne... Zatiaľ sa mi to darilo, aj keď...no jasné že to nejde hneď...
Nikto taký život nechce...Niekto to rieši, niekto nie... a Niekedy to proste vzbĺkne a nájde sa úniková cesta ako je alkohol, drogy,... A zase nepopieram...väčšina to aspoň skúsi... Lenže nie je lepšie nájsť si niečo iné??.. Moja droga sú knihy, vdžy je nejaká po ruke... A keď je to už úplne zle alebo naopak zrazu dobre pomôže aj písanie... A takto odporúčam riešiť hlúpe depresie...Nájdime si niečo čo nás vypne odreaguje a poteší.. Snáď to bue aj prospešné, nie len vypínanie :D(pe tých čo vedia o čom je reč :D )...Lenže najhoršie je to nájsť....A takto tu ja píšem aj keď viem, že to možno prečíta jeden, dvaja ľudia... ale mne to pomáha :)
Mimi