Mimi-fantasy svet! Nevinný

Romantika-Návrat domov (2)

7. března 2013 v 22:01 | Mimi |  Návrat Domov
Stále na ňuso záujmom zazeral, ale snažila sa byť trpezlivá. ,,Keď ste to tak pozorne preskúmali, asi by som vám mal veriť slečna." Stále ho pozorovala a nemohli jej ujsť tie iskry smiechu v jeho očiach. Spýtavo zdvihla obočie a uprene na neho pozerala. Nechcela byť príčinou jeho pobavenia .,,Chceli ste vedieť môj názor, tak som vás s ním oboznámila pán Van Pelt." Nechcela mu urobiť radosť a vonkoncom ho nechcela pobaviť. Lenže asi sa jej to veľmi nepodarilo. Ukázal ten svoj čarovný úsmev a hrdo si ju premeral, úplne ju vytáčal z miery. ,,Vypočul som si ho veľmi rád Anabel." Jej meno vyslovil veľmi sarkasticky, ale stále sa usmieval. Proste, akoby vedel, že ju to vytáča a naschvál pridával olej do ohňa. Anabel na to nemala nervy, v kancelárii mala veľa práce, rozišla sa s priateľom ani nie pred týždňom a plus tento namyslený grobian... Mama jej povedala, že sa na večierku uvoľní, ale to asi zabudla, že tento človek jej trochu pokoja nedopraje. Nechcela sa vzdať, ale vedela, že to s ním nevydrží už ani päť minút. ,,Och, ak vážne chcete pomeniť tento interiér mali by ste to zveriť do nejakých schopných rúk. Ospravedlňte ma, idem si prepudrovať nos." Elegantnými slovami vycúvala z ich konverzácie a nedovolila mu nič namietať, pretože už odchádzala smerom na toalety. Keď sa jej zdalo, že mu zmizla z dohľadu, šla si sadnúť k barovému pultu a od čašníka si vypýtala Martiny. Jej matka niekde klebetila so svojimi kolegami a nechala ju, aby mohla rozmýšľať prečo tu vlastne šla. Aj keď pre Eleanor to už bola hotová vec, mala sa zabávať. Lenže Anabel sa to nijako nedarilo. Keď bola odhodlaná sa zabávať musel ju zase vytočiť Etan. Vedela, že jej v skutočnosti nič také nepovedal, aby mala byť nahnevaná alebo snáď podráždená. A práve preto to v nej ešte viac bublalo. Pretože on jej vážne úplne žral nervy. Bola tak podráždená ako nikdy. Nechápala, ako ju niekto taký dokáže vyprovokovať. Aspoň, že sa do neho nepustila a radšej odišla. Ešte náhodou by vybuchla a bez škandálu by sa to nezaobišlo.

2.kapitola



Pila už tretí pohár Martiny, keď začula tichý ale zvučný smiech vedľa nej na barovej stoličke. ,,Škótsku s ľadom." Zaznelo stále so smiechom a pocítila na sebe uprený pohľad. Nemohla odolať a výsmešne sa na neho pozrela. V jej mysli sa to krútilo. Neodolala a s viditeľným záujmom si ho premerala.Nezabudla sa pristaviť pri jeho zvlásť príťažlivvých partiách. A pristihla sa, že nad ním uvažuje ako nad milencom. Henď tu myšlienku potlačila a zvalila to na alkohol. Všetky tie jej nervové stavy v nej zostali, ba skôr zosilneli. Musela ho provokovať, nemohla to nechať len tak, aj keby chcela, aj tak by to zrejme nevyšlo. ,,Prepudrovali ste si ten nos? Alebo ste už vypili zopár fliaš?" Opýtal sa posmešne a trochu urazene. ,,Och, asi len jednu." Nemohla si to odpustiť a povedala mu pravdu. Dúfala, že mu skosí hrebienok. Preto sa na neho žiarivo usmiala akoby to nebolo až tak zlé. A aby mu dala jasne najavo, že odišla kvôli nemu. Lenže asi to veľmi nezabralo...,,Keby som vás nevidel aj by som vám veril." Uštipačne pokračoval, tak ako začal. ,,Lenže keď si sa so mnou nechcela rozprávať, nemala si ma hypnotizovať pohľadom." Anabel nevedela čo ju nahnevalo viac. Jeho neformálny tón a tykanie alebo to, že si to všimol. Samozrejme si začala zase vyčítať, že sa na neho vôbec pozerala, ale kto by sa nepozeral. Snažila sa ho oklamať a aj seba a nevinne sa na neho pozrela. ,,Och, nevedela som, že niečo také ovládam." Nevedela ako jej niečo také vyletelo z úst. Premýšľala úplne o inej odpovedi. Ani si neuvedomila, že ďalší pohár je dopitý a, že zrazu pred ňou stojí plný. Nič si neobjednala...Ale čo už. Pozrela na neho a on ju len pozoroval. Už to nebol pobavený pohľad, ale taký ktorého sa vždy bála. Bála sa, že sa na ňu raz pozrie tak ,ako na niektoré dievčatá zo školy. Lebo vedela, že takému pohľadu len tak neodolá. Pozeral sa na ňu ako lovec na korisť. Nemohla sa zbaviť pocitu, že to teraz presne tak je. On je veľký lev a ona len nejaká laň uháňajúca pláňami. Lenže Anabel neznášala byť laňou. Nikdy nechcela byť laňou. Ona sa narodila na to aby bola levica. A ako levica sa nedá zastrašiť týmto chlapom. Proste to nemôže dovoliť.
Pozbierala ešte posledné kúsky samej seba, ktoré neboli ponorené v alkohole a v čare s menom Etan začala vnútorný boj. Nedovolí mu aby ju ovládal. Nepodvolí sa mu. Kolieska v hlave pracovali na plné obrátky. A dospela k názoru...Nenechám sa zastrašovať a zahnať do kúta. On skončí v kúte. On bude prosiť mňa, aby som ho mala rada. On bude zo mňa hotový ..nie ja z neho. Bola si vedomá rizika, že ona sama neskončí dobre, ale brala to ako menšie zlo, ak uvidí Etana na kolenách a zaľúbeného. Vedela aj, že je to čistá ženská vypočítavosť a, že jej myšlienky sú úplne mimo. Proste mrcha. Ale nemohla si pomôcť. On ju úplne vytáča z miery. Výslovne ju provokuje. Už bola odhodlaná.
,,Uf, my si tykáme?... O tom som nevedela, ale keď už sme pri tom. Som Anabel." Podala mu jemne ruku a nastavila ju na bozk. Chcela aby sa cítil trápne. Lenže on s výrazom majstra chytil jej ruku, naznačil bozk, pozrel jej do očí. ,,Etan." Lenže jej ruku stále držal a dokonca jej ju hladkal.
Etan vedel, čo robí. Lenže pri takej žene, si to nemohol odpustiť. Tvrdá, nedostupná, múdra a smola pre neho aj krásna. Nedokázal si ju spojiť s tým dievčatkom, ktoré sa mu vyhýbalo a škaredo naň zazeralo. Keď bola na strednej bola asi najkrajšia zo všetkých, ale nevedel, čo jej spravil tak sa jej radšej tiež vyhýbal. Lenže teraz nie. Také niečo si prekĺznuť medzi prstami nenechá. Len ešte ani sám nevedel, čo presne chce.
Anabel koketne pila ďalší pohár Martiny. Uvedomovala si, že ju Etan opíja. Lebo jej pohár je stále plný. A najhoršie na tom bolo, že sa jej to páčilo. Páčilo sa jej ako ho provokuje. Ako on provokuje ju. A čím mala viac alkoholu v krvi, tým mala aj menšie zábrany. Vedela, že začína byť ako poslušné a prehľadné mačiatko. A to nemohla dovoliť. Preto sa postavila, že ide na toaletu a vypočítavo sa obtrela o neho keď odchádzala. Nikdy by nepovedala, že vie byť takáto. A sama sa za seba vo vnútri hanbila. Ale nechala to až na zajtrajšie ráno, keď vytriezvie. Keď sa vracala, stál a rozprával sa s barmanom. Barman Joe ju zaregistroval ako prvý, vedela, že sa mu páči. Ale teraz mala na muške niekoho iného. Etan sa otočil až keď bola pri ňom. Všimol si, že sa na Joa žiarivo usmiala a aj to, že jej Joe podal obrúsok. V ten moment nechápal, čo sa deje v jeho hlave. Objal Anabel vlastníckym gestom a pozrel sa na Joa významným pohľadom.
Anabel vedela presne čo robí, len si nemyslela, že trik so žiarlivosťou vyjde. Nechala mu moc, ale vo vnútri padala smiechom z nôh. Vedela, že takéto triky využíva nespočetne veľa žien, ale nikdy si nemyslela , že to môže fungovať.
Etan ju viedol pomedzi hostí. Dobre, že ju držal pevne, lebo ten alkohol bol úplne zakorenený už v jej podstate. Premýšľala len o ňom a o jej pláne. A najprv sa bála ako to dnes dopadne a potom sa na to tešila. Bola si už takmer istá ako to dopadne, keď hosťom hovoril, že s ňou musí ešte prediskutovať nejaké nedoriešené veci v horných poschodiach. Viedol ju k uličke s výťahmi. Ani si nechcela predstaviť, čo s ňou chce prediskutovať a hlavne nie, to kde. Lenže to, že nič nehovorila, mu prišlo ako jej potvrdenie. A že chce presne to čo on. Lenže, Anabel radšej nič nehovorila lebo bola úplne opitá a nechcela sa strápniť pred smotánkou. Tak ho nechala viesť situáciu. A najhoršie na tom bolo to, že ani nechcela nič namietať. Chcela sa stratiť, len si nebola istá, či si vybrala vhodnú spoločnosť. Zrazu prišli na ňu pochybnosti, či spravila dobre keď ho provokovala. Lenže to už späť nevráti.
Výťah sa otvoril a oni dvaja doň vošli. Výťah bol z vnútra elegantne upravený, jedna stena bola zrkadlová a ostatné tmavohnedé. Tlačidlá boli podsvietené zlatou farbou. Domysleli to dobre ...myslela si Anabel. Snažila sa sústrediť na všetko možné, len vyhýbať sa myšlienkam na muža a jeho ruku, ktorá ju až pálila na boku. Lenže osud jej to nedoprial. Tá ruka ju jemne hladila a vedela že jeho oči čakajú na pohľad do tých jej. Že chce vidieť to isté, čo v nich mal on. Ale Anabel vedela, že ak sa pozrie, budú presne tam kam sa vo výťahu so žiadnym mužom nikdy nechcela dostať. Lenže kocky už boli hodené. Pozrela sa ma do očí. ,,A čo potrebuješ prebrať?" Opýtala sa už zastreným hlasom.

Viac slov už nebolo potreby. Chytil ju rukou za bradu, jemne po nej prešiel a pobozkal ju. Žiaden jemný bozk ,ako na prvom rande. Toto bolo živočíšne, úplne ako dva levy, ktoré sa práve našli. Najprv ju jemne dráždil malým strniskom, perami sa jej šúchal o tie jej, a nakoniec bozk prehĺbil v zničujúcu víchricu. Podlamovali sa jej kolená, akoby to vycítil a pritiahol si ju bližšie a držal v pevnom objatí. Bozk pokračoval, nebol to znudený bozk, ktorému vyhasne život v polovičke. Vždy s ďalším úderom srdca naberal na vášnivosti. Nikdy nepocítila takú živočíšnu túžbu. Rukou mu prehrabla jeho havranie vlasy a postupne skúmala jeho línie chrbta, tak ako jeho pravá ruka skúmala zhruba celé jej telo. Pomaly, ale isto hladil chrbát, jemnými pohybmi prešiel po okraji zadku ku stehnu a dráždil ju jemnými pohybmi striedanými silnými stiskami a vytiahol šaty postupne vyššie. Anabel bola vždy citlivá na stehnách a chrbte. A nikdy to žiadny z jej doterajších partnerov nevedel využiť, aj keď sa o to pokúšali. Ale Etan to proste vedel, nepotreboval ani malú radu. A z tejto myšlienky bola ešte viac namäkko. Už prekonávala v hlave aj posledné zábrany a okomentovala si to v hlave tým, že musí aj žiť, nie len pracovať....Odhodlala sa, že sa podujme na ďalší krok. Nevedela, kto a ako uvoľnil jeho kravatu, ale pre ňu to bolo nepodstatné, pomaly so sexi pohybmi mu rozopínala gombíky na košeli. Bola nemotorná, ruky sa jej od toľkej vášne triasli. Síce aj od triezvosti mala ďaleko. Lenže hlavne, že prvé dva gombíky zvládla bez nejakých ťažkostí. Ich pohľady sa zrazu stretli a obaja sa zadýchane prestali pohybovať. Lenže vôbec im to takto nevyhovovalo. Presne vedeli čo chcú. Jej sukňa vyhrnutá niekde pri zadočku už nebola prekážkou. Pevne ju chytil sa boky a zdvihol k sebe. Nepotrebovala námet, presne vedela čo chce, obkrútila mu nohy okolo bedier a znova ho pobozkala. Nejako sa jej vlasy rozkotúľali a zahaľovali ich tváre. Anabel už nebola pri zmysloch a dúfala, že Etan je na tom podobne. Už to obaja nezvládali a ich pohyby vo vášnivom víre boli stále viac a viac nespútanejšie. Anabel to už nevydržala, chcela sa dotýkať jeho nahej pokožky, hrude...chcela cítiť tie jemné tmavé chĺpky..Bez nejakých ďalších myšlienok alebo zábran trhla s celou silou jeho košeľou a z tej odleteli gombíky. ,,Ups" povedala nevinne s viditeľným sarkazmom. On jej na to odvetil len chrapľavým smiechom. Konečne sa ho mohla dotýkať, a presne to aj robila. Etana to trochu vyhodilo z miery, otočil a oprel ju o stenu výťahu. A v tom sa výťah so zvončekom otvoril na stanovenom poschodí.


PS: Síce mi to všetko ide pomaly, ale našťastie to ide :) Mimi
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama