Mimi-fantasy svet! Nevinný

Romantika-Návrat domov (4)

7. dubna 2013 v 20:58 | Mimi |  Návrat Domov
Anabel si vydýchla opretá o svoje vchodové dvere zvnútra. Prišla na ňu únava z prehýrenej noci. Nechcela o ničom premýšľať a bez nejakých úvah prešla bytom a zhodila sa na posteľ. Bolo jej jedno, že je oblečená. Vyzula si lodičky, zahrabala do perín a zhlboka sa nadýchla. Budík ju mal zobudiť o dve hodiny. Zbalené kufre pri dverách čakali iba na cestu . Teraz už len chcela tvrdý spánok. A ten jej bol dopriaty. Keď ju zobudilo pípanie budíka, necítila sa o nič lepšie. Dotackala sa do kúpeľne a zhodnotila stav na katastrofálny. Vošla do sprchy, všetko čo zostalo z líčenia si konečne a vytúžene zmyla. Horúcou sprchou si pohladila telo. Opláchla sa ešte ľadovou vodou, vyšla, zabalila sa do uteráka a zistenie v zrkadle sa jej celkom páčilo. Rýchlo sa prezliekla do bledomodrých džínsov a béžovej košele. Vôbec sa jej nechcelo .Vrátila sa do kúpeľne a zhodnotila stav vlasov ,zopla si ich radšej do copu a už to ďalej neriešila. Upravila posteľ, obula tenisky a na oči si dala slnečné okuliare s úplne čiernymi sklami. Pri dverách na seba ešte prehodila pripravenú koženú bundu a akurát otvorila zvoniacemu mladému vrátnikovi, ktorý mal na starosti jej batožinu.,, Ahoj, Henry." Žiarivo sa na neho usmiala. Henrymu vystúpila červeň na líca a s chlapčenským úsmevom slušne odpovedal: ,,Dobrý deň, slečna McLeeová." Zobral batožinu a Anabel zamkla dvere. Spolu šli mlčky k čakajúcemu výťahu. Vo výťahu bol zase mĺkvy, čo jeho vlastnosťou rozhodne nebolo. Ba práve naopak. Rozmýšľala či ho stretla pri rannom príchode, ale nejako si to nemohla vybaviť, tak radšej mlčala. Ak áno, bolo by to divné, a ak nie nechcela nič prezrádzať. Zmierila sa s oboma skutočnosťami, snáď na to počas tých pár týždňov zabudne. ,, Kam vám mám zasielať poštu slečna McLeeová?" Pýtal sa, keď nakladal batožinu do taxíka.,, Do domu mojej mamy. Prosím vás, Henry. A ak to bude niečo súrne, tak do jej kancelárie." Povedala bez nejakých veľkých ceremónií. Nechcela nad ničím premýšľať. Chcela si len pripomenúť staré časy v Kansase. Milo sa na Henryho usmial spoza okienka taxíka, oznámila cieľ cesty a ležérne sa oprela o operadlo v aute.
Letisko bolo preplnené, ako každý deň v roku. Neznášala to, či teraz keď si šla oddýchnuť alebo keď mala pracovné povinnosti. Neznášala prechádzať cez detektor kovu, pri ktorom musela zo seba zhodiť každú maličkosť, ktorú na sebe mala. A tých bolo vždy dosť, aj keď si to uvedomila až tam. Hodinky, prstene a jej obľúbenú retiazku položila do škatule na kov. Prešla bez žiadnych problémov. ,,Konečne!" pomyslela si. Nikdy sa jej to nepodarilo na prvý krát, ba ani na druhý. Bola na seba pyšná, že ráno sa nesnažila vyzerať, ako pravá dáma z vyššej spoločnosti. (Eleonorine slová.) Všetko, čo mala na letisku vybaviť pre odlet, bolo hotové. Pred tým ako nastúpila, zavolala Terese, ktorá to nezdvíhala. Ako jej to bolo podobné. Ťažká workoholička, ale za to najlepšia priateľka. Nechala jej správu, že sa jej ozve za pár hodín a musí sa s ňou súrne porozprávať. Teresa, aj keď sa nezdá,vie toho o chlapoch veľa. Vyskúšala asi všetko, čo sa chlapov týka. Ale jej dobrodružstvá sa skončili ako náhle spoznala toho ,,pravého". Frederyka. Len to, že ho poznala od malička trochu skrýva. Dvaja najlepší kamaráti a ona neustále tvrdí, že o jeho láske nič nevedela, až teraz. Eleonor s Teresinou matkou sa vždy smiali, že ak sa Teresa vzdá svojho záletníctva a usadí sa, Anabel bude mať už určite manžela a pár detí. Dokonca na to uzavreli stávku proti Terese a Anabel. Anabel sa už videla o pol roka, ako sa bude škodoradostne usmievať na tie dve, na Teresinej svadbe v šatách pre hlavnú družičku.
Vošla do priestoru pre prvú triedu, podala svoju letenku letuške, ktorá ju usadila na jej miesto. Povedala jej, že bude celú cestu spať, nech ju nerušia. Vzlietnutie ešte vnímala, ako náhle boli v oblakoch viečka jej oťaželi a zaspala.
Prebudila sa s trhnutím dvadsať minút pred pristávaním. Sníval sa jej sen s Etanom. Nemohla by povedať, že to bolo niečo nádherné alebo vôbec pekné. Stál v kostole pred oltárom a usmieval sa na ňu, to by nebolo až tak zlé, lenže on bol ženích a ona prichádzajúca nevesta. Ten kostolík bol v dedine pri otcovom ranči. Ako malá snívala o tom, že tam raz usporiada nádhernú svadbu s prekrásnym ženíchom. Podľa sna by to aj celkom bola pravda. Nemohla poprieť, že Etan je krásny alebo sexi. Lenže po tom čo sa stalo.. Sama si nadávala do naiviek. On odišiel. A bola zo seba zhnusená, takto sa opiť, potom spraviť asi najväčšiu hlúposť akú si kedy vôbec mohla predstaviť. A teraz ešte bude uvažovať o nejakom šťastnom konci. Do včerajška ho nemohla vystáť a teraz tu o ňom sníva. Po pravde, včerajší večer a noc si pamätala len v nejakých útržkoch. Chcela si to všetko pamätať, to ju desilo najviac. Chcela vedieť všetky detaily. Lenže najviac ju hneval fakt, že ráno pri nej nebol...že odišiel bez slova. Akoby bola len ďalšia ženská, ktorú dostal a nemusí sa o ňu starať. ,,No, ja ti ukážem.." pomyslela si bez nejakého plánu. ,,Nepotrebujem ťa.." Sen jej nedal pokoja, stále nad ním uvažovala. A uvažovala hlavne nad tým večerom...pri spomienkach cítila, že sa niečoho bála, že spravila nejakú hlúposť. Lenže ako veľmi sa snažila, tak veľmi ju nič nenapadlo. ,,Musela som byť tak opitá?" Pýtala sa sama seba, bez škrupuli.
Nechcela viac na to myslieť a nechcela si ani pripustiť, že ju to bolí. Že ju oklamal, ako plno iných žien. Jediné čo vedela bolo, že to ona chcela jeho. Keď prišlo do tuhého, bolo jej všetko jedno. To čo si pamätala bolo to, že ju nik nemusel nútiť. Ba čo viac, keby musela ona by nútila jeho. Vedela, že ak sa s ním znovu stretne v takejto situácii alebo stačilo by aj keby s ním bola sama v miestnosti, presne to by spravila. Prinútila by ho, aby jej zase ukázal to, čo zabudla. Presne s týmito myšlienkami sa nad sebou zhrozila pri pristávaní lietadla. A pri tom tlaku si sľúbila, že sa s ním sama už nestretne. ,,Viem, že na neho nezabudnem, práve preto mi to pomôže nezabudnúť na môj sľub. Budem ostražitá a nepodľahnem slabosti menom Etan." S konečným rozhodnutím bola veľmi spokojná a ani si neuvedomila, ako vystúpila, ako vyzdvihla kufre a dokonca skoro nevnímala ani chlapíka z otcovho ranča, ktorý po ňu prišiel. Lenže nestalo sa. Sam Gerry, nazývaný G, jej nedovolil už na nič myslieť. ,,Na chlapa, čo sa blíži k päťdesiatke, vyzerá fakt dobre." Pomyslela si a začervenala sa.,, Anabel! Ty si mi ale vyrástla do krásy. Hotová modelka." Jeho hlasné slová sprevádzalo mohutné objatie okolo Anabeliných ramien. Trochu sa zháčil a pozrel na ňu. ,,Ale môžem ťa stále volať princezná však?" Na veľkého Gho jej táto poznámka vôbec nesedela a pomaly jej dochádzalo čo sa deje. Spýtavo sa na neho pozrela, odtiahla a nakoniec zamračila. Smutne si povzdychol, buchol rukami o stehná a zobral kufre. ,,Vezmem vám batožinu, MADAM." Vyslovil to smutne a slovo madam akoby z neho niekto násilím vyťahoval. Sledovala ho ako ide k posuvným dverám haly. A potom zakričala: ,,Héééej G! A na mňa si zabudol?!" Anabel sa potmehúdsky usmievala a pomaly šla za ním. G sa elegantne a kovbojsky otočil o stoosemdesiat stupňov, zdvihol jedno obočie, ako to vedel len on a vyceril ten svoj fiškálsky úsmev. ,,No poď princezná." Anabel sa rozbehla cez poloprázdnu halu do čakajúceho náručia. Nevšímala si pohľady neznámych alebo možno aj známych. Sústredila sa len na svojho strýka...

4.kapitola


,,Už som sa bál, že si na mňa zabudla maličká." Povedal s hravými iskričkami v zelených očiach, ktoré obkolesovali vejáriky vrások. Silno ju objal, zatočil vo vzduchu, až pišťala... Keď sa už nevládala ani smiať, vtedy ju položil na zem. ,,G, nebuď smiešny. Ako by som mohla zabudnúť na teba??" Odpovedala mu pravdivo s milým úsmevom. ,,No dobre princezná, na rozprávanie máme čas. Ale tvoj otec ťa čaká doma, takže ideme." Zrušil túto chvíľu svojim typickým spôsobom a už videla iba jeho chrbát. Rozbehla sa za ním a v tichosti spolu nasadli do auta. Celú cestu bol ticho, čo jej prišlo veľmi divné. Aj keď bol G niekedy dosť panovačný a svojský, bolo ťažké zastihnúť ho v situácii, keď nemlel svojím jazykom. Anabel síce to ticho neprišlo neznesiteľné, ale aj tak z toho bola nesvoja. Chcela začať rozhovor, lenže našťastie to začal on. ,,Anabel, vieš, že to s Johnom nie je dobré však?" G začal tému, na ktorú sa Anabel snažila ani nemyslieť. Otca nevidela od svojich dvanástich a nikdy nechápala, prečo jej matka nedovolila ísť za ním. Ale, keď mala osemnásť, zistila, že otec má novú ženu a že si ju vzal mesiac po rozvode s mamou. Takže potom už za ním ísť ani nechcela. Až teraz. Veľa krát jej volal, písal a snažil sa s ňou skontaktovať. Lenže ona už nechcela. Ale všetko sa mení. Lebo tento krát jej to prišla oznámiť mama. Prišla za ňou v slzách, že s otcom to nie je dobré. Najprv si poplakala a potom na neho nadávala, za jeho ľahkovážny život. A mala pravdu..chlap v jeho rokoch nejedáva každý deň hamburgery a nepracuje na ranči od rána do večera. Už by si človek myslel, že ak dostane infarkt bude sa o seba starať. Ale taký tvrdohlavec ako je jej otec si to asi neuvedomí. Preto sa rozhodla za ním prísť. Alebo lepšie povedané spraviť s ním poriadok. Za tých niekoľko rokov vystriedal dve manželky a tá posledná mu niekde ušla s jeho rančerom. Ako malá vždy zvaľovala vinu na matku, však , kto by s ňou vydržal okrem mňa? Lenže v ten deň keď sa dozvedela všetko o tom ich rozvode a čo vlastne k nemu viedlo, tak to všetko prehodnotila. Tvrdohlavý chlap, ktorý nezniesol, že jeho žena zarába viac. A ktorý si chcel a chce dokazovať mužnosť tým, že si nájde stále mladšiu a mladšie ženu. A nijako mu to nevychádza, a preto prišla na rad ona.Pokúsi sa s ním pohnúť , a ak sa jej to nepodarí hneď, tak s ním strávi nejaký čas.Ale zmierila sa už aj s tou horšou možnosťou, nemala na výber. ,,Viem to veľmi dobre G...Podľa toho, že ten tvrdohlavec po mňa neprišiel, mi to došlo.." Po týchto slovách sa ocitlo auto pred nápisom na obrovskej železnej bráne: BlackHorse. Nikdy nepochopila názov. Vždy sa mu čudovala. Nikdy žiadneho čierneho koňa na ranči nevidela...Ale teraz chápala tú iróniu v názve. Otec mal ,,tmavú srsť"...a dokonale poháňal dobytok. Ale nikdy nekúpil čierneho koňa. Ani keď ho chcela Anabel.


Dúfam, že je to zrozumiteľné :)
Mimi
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama