Mimi-fantasy svet! Nevinný

Romantika-Návrat domov (7)

20. července 2013 v 14:06 | Mimi |  Návrat Domov

Trošku mi to trvá, ale znova vám tu dávam niečo z mojej tvorby. Som veľmi rada, keď mi tu chodia stály návštevníci a veľmi vám šetkým ďakujem za podporu, už by len bodly nejaké komenty, že viem, že to stojí za to a že to niekto číta :)


Ako prešiel týždeň a Etan dostával emailom stále nové návrhy od Anabel, nedokázal pochopiť, prečo je stále nahnevaný. Prácu robila výborne, nebola na tom ani len najmenšia chybička...Nechápal, ako si mohol myslieť, že to nejako ovplyvní ich pracovnú dohodu. Asi to brala ako jednorázovku, a tým sa to pre nich skončilo, zabudlo. Lenže to on povedať nemohol. Mal už veľa žien, to áno. Snažil sa mať vzťahy, to tiež, lenže vždy to stroskotalo na tom, že sa viac staral o biznis, než o svoje priateľky. Lenže, lenže s Anabel zabudol na prácu, zabudol na to, že mal ráno dôležité rokovanie, na ktoré dobehol len tak, tak. Keď sa v to ráno zobudil, vedel alebo skôr nechcel ju nikde inde, ako pri sebe a hlavne vo svojej posteli. Nepriznal si, že to bola preňho rana, keď zmizla, a ešte k tomu na ranč do Kansasu. Uvedomil si, ako to zobrala ona. Nemal na výber, musel sa prispôsobiť. "Síce je výnimočná, ale nie jediná." Pomyslel si a snažil sa na ňu viac nemyslieť. A to bol najväčší problém, ona ho proste využila. Toto nezniesol, zaťahala ho za nos...Miešali sa v ňom pocity. Vášeň, hnev, potreba..ubíjalo ho to. Musel s tým niečo robiť, ale zároveň nemohol. Buď by ju získal natrvalo, alebo by prišiel o najlepšiu architektku, ba čo viac ho trápilo, že by prišiel o ňu samotnú ako nejakú úlohu v jeho živote. Ale to už sa predsa stalo. S takýmito myšlienkami ukončil nedeľňajší večer, presne týždeň od ich prvej noci a sľúbil si, že určite nie poslednej. Počká si na ňu a potom ju už nepustí. S plánom na dobytie ženy bol Etan naladený do nového týždňa.

Nervózna Anabel vo štvrtok ráno sedela s otcom pri raňajkách. "Už som tu druhý týždeň." Začala s karhavým tónom. "A ty, vždy a stále odmietaš zdravú stravu. Ja viem, že ti chutia vajíčka, slanina a opekaný chlieb so syrom, ale jesť to každé ráno? Nič nepoviem, keby raz týždenne, to by sa dalo ešte prežiť. Ale ty to všetko ješ každé ráno, a tomuto sa nedá ani povedať veľká porcia, skôr obria." Anabel už úplne vysilená, všetko na ňu padalo a otec bol akurát po ruke, tak sa na neho osopila. John na ňu len nesmelo zíral. Pri tom pohľade sa trošku uvoľnila. Zobrala mu tanier s jeho obrovskými raňajkami a dala mu pred neho svoj s tromi hriankami, šalátom, rajčinami, reďkovkami a troškou cesnaku. So zdvihnutým obočím čakala, kým začne jesť a on aj začal. Počkala kým dojedol a potom preniesla: "Prepáč, ale už mám toho vážne dosť. Keď nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli mne." Povedala ticho. Pozeral na ňu a uvažoval. "Ty dobre vieš, že mi na tebe záleží, ale vieš aj že som rančer. A rančeri musia poriadne jesť, nie toto, čo si mi tu naložila. Anabel, vieš si predstaviť, aký som stále hladný?" Povedal to síce dosť potichu, ale jeho tón dosvedčoval, čo tým myslí. S pokojom, ale odpovedala: " Spravím ti ďalší ak chceš... a aj dvojnásobný" Rýchlo pridala, keď videla jeho výraz. Ale aj tak to nepomohlo. "Môžeš toho spraviť koľko len chceš Anabel, z toho sa nenajem. Toto jedia zajace a nie rančeri." Už vybuchol a nedal sa ovládať prechádzal sa po kuchyni. Otvoril chladničku a vyťahoval zeleninu. "Čo z toho? Toto ti poslúži len ako malé osvieženie k poriadnemu jedlu. Ja som chlap Anabel a chlap potrebuje jesť. Druhý týždeň ma tu mučíš. Jediné jedlo dňa boli raňajky. A ostatok?? To mi prišlo ako by som si raz zahryzol. Mám ťa rád Anabel, celý čas som sa snažil jesť tak, ako si povedala. Lenže nemôžem už takto ďalej. Milujem svoju prácu a pri nej sa musí chlap poriadne najesť. Nežiadaj odo mňa to, čo tie bláznivé ženské. Si moja dcéra, ale môžeš ísť ako ony, keď sa ti môj život nepáči." Ababel už nevládala v sebe držať tie emócie, proste na ňu toho bolo veľa aj bez toho, čo jej otec teraz povedal. Chvíľu na neho pozerala a premýšľala. Potom mu s rozvahou povedala: " Ak nie som dostatočne dobrý dôvod, tak pôjdem. Ale aj s tvojím vnukom." Postavila sa a odpochodovala hore do svojej izby. Zatvorila jemne dvere, vbehla do šatníka, zvalila sa na pohovku uprostred a rozplakala sa. Nechcela si to priznať, proste nechcela. Lenže nemala na výber. Otec ju k tomu donútil. Nemohla to ďalej popierať. Bola si už úplne istá. Od soboty mala mať svoje dni. Lenže tie neprišli. Už vtedy bola úplne vystresovaná, vždy jej chodili načas. Vždy, nikdy sa nič podobné nestalo a bola z toho úplne zruinovaná. Ako dni plynuli bola si už stopercentne istá. Nadávala si do hlupaní. Síce chcela dieťa, ale nie takto. So svojim bývalým sa kvôli tomu nezhodli, on chcel kariéru a žiadne deti. Lenže Anabel svoju kariéru už mala. Jediné, čo jej chýbalo, bola rodina po ktorej vždy túžila. Už dlhšiu dobu nebrala tabletky, a úplne na to zabudla. Bola príliš opitá, na to, aby si na to spomenula. Vždy pri nejakej spomienky si zase v duchu nadávala. Prišla si ako tie husičky z telenoviel, vždy bola rozumná, nikdy na nič nezabudla, však by to nikde nedotiahla, ale toto bola pre ňu rana pod pás. Zašla si v pondelok do lekárne, a keď si kupovala pre istotu dva tehotenské testy, lekárnička na ňu so zdvihnutým obočím pozerala. Našťastie ju nepoznala, tak sa Anabel v tak malom meste pretĺkala. A na je sklamanie keď prišla na ranč a spravila si testy hneď ako sa vrátila, zistila, že oba ukazujú rovnaký výsledok. Je tehotná. Držala to v sebe, ale už to nevydržala musela to už niekomu povedať. Síce si to predstavovala ináč. Chcela to s Gem prebrať ako každý jej problém, keď bola maličká...ako jej veľkú lásku na škole, s ktorou jej pomohol. Nepredpokladala, že to povie Johnovi, aspoň nie ako prvému. A ešte takto. Rozplakala sa ešte viac. Vedela, že sa správa, ako malé dieťa, ale vedela, že si to môže dovoliť už len teraz, až kým nenasadne do lietadla a nevráti sa naspäť domov.
Ozvalo sa klopanie na dvere šatníka. " Nechaj ma!" Zakričala na nežiaduceho hosťa. Lenže asi to nebolo nič platné. Už sa pri nej objavili dve postavy. "Anabel, nehovorila si, že máš priateľa." Povedal len tak jj otec a pohladil ju po ramene. Zdvihla hlavu a povedala: "Však to, že nemám." Potom jej klesla hlava, hanbila sa za to, ale spravila, čo spravila. "Kto to je?" Vyštekol nahnevane od dverí G. Zase sa jej objavili v očiach slzy. Dobre vedela, kto, prečo, ale nemôže to teraz povedať. Vyznelo by to ako Etanova chyba. A pri tom za to mohla len a len ona. Nemala byť taká nezodpovedná. Neľutuje to, ale najradšej by sa na sto krát prefackala za to, že nemyslela na opatrnosť. Ale už s tým nič nespraví. " G, ja..ja. Je to Etan." Povedala porazenecky. Pretože pod jeho pohľadom sa nedalo vymyslieť nič iné. Stál tam a pri jej priznaní sa zmenil jeho pohľad, socha plná pochopenia. "Etan VanPelt?" Opýtal sa už úplne pokojný. Nevedela, prečo nezúri, ale neprišlo jej to ako dobré znamenie. Prikývla hlavou a viac už nič nepovedala. " Ten Etan VanPelt?" Opýtal sa jej. Ale G za ňu odpovedal. "Jasné, že ten. Čo si myslíš, koľko VanPeltov pozná?" Bod pre Gho. Anabel to už nevydržala. Postavila sa a prešla nasupene okolo Gho. Otvorila dvere do kúpeľne, zobrala si svoju kozmetiku a položila na posteľ. Oni ju len pozorovali. "Čo robíš?" Opýtal sa jej otec, tak trochu smutne. "Ide za ním a za matkou." Prehodil len tak G. Mal pravdu, ale vôbec nevedela ako to vyrieši. Nemala ani poňatia čo spraví. Keď to oznámi matke asi ju zabije. A čo povie Etanovi?...Nemá na výber len mu povie, že bude otcom a bude pozorovať ako sa k tomu postaví. Premýšľala nad tým, ako by to povedal G, a keďže ho má po ruke pýtala sa. "Ako by si mu to oznámil G?" Hovorila popri tom ako si balila veci do kufrov. "Povedal? Najprv by som ho poriadne zmlátil a potom by som ho donútil postarať sa o vás." Povedal so zadržiavaným hnevom. "Nie." Povedala. "Bola to moja chyba, nechcem od neho nič, ak mi to neponúkne sám. Ak povie, že kašle na dieťa, tak nech kašle prostriedky na výchovu mám. Ak mu bude chcieť byť otcom, tak proti tomu nebudem nič mať." Povedala to tak vecne ako nejakú zmluvu. A G to tak aj pochopil. "A kde ti má tu zmluvu podpísať?" Opýtal sa ironicky. "A tvoja chyba to určite nebola. Vieš na robenie detí treba dvoch." Povedal to rázne a odpochodoval z izby. Ako kráčal po chodbe Anabel naň zakričala: "Kam ideš?" Bez námahy z neho vyšlo: "Zbaliť sa."
"Sakra!" Uľavil si jej otec. Postavil sa. "Ak by som bol zdravý, sám by som toho VanPelta šiel vyprášiť. A ty!" Pozrel na ňu prísnym pohľadom. " Viem, že si už dospelá, ale keď si nevieš dávať pozor, tak na čo to robíš?" Opýtal sa a už aj zmizol, ale hneď ako vyšiel z dverí, tak sa aj vrátil. "Radšej ani nechcem vedieť, ako to je možné, keď ani nemáš priateľa. Anabel, prosím ťa, povedz mi, že nie si taká hlúpa." Pozrel sa jej s nádejou do očí. Lenže Anabel dobre vedela, ako sa hlúpo zachovala. Pozrela rezignovane do jeho očí. Lenže namiesto hnevu alebo ďalšieho výbuchu si sadol na posteľ a povedal. "Matka sa ťa snažila vychovať ako veľkú dámu zo vznešenej rodiny." Pozrel jej do očí a keď v nich videl smútok musel dodať. "Podarilo sa jej to, ale to čo použila ako argument, aby si ťa vzala, sa stalo aj tak." Povedal to so smútkom a objal ju. "A ja som si myslela, že ma zabiješ." Priznala. Neveselo sa zasmial: "Princezná, je to tvoj život. Dávno som prišiel o to, aby som doň mohol zasahovať.....Vieš sa o seba postarať, aj o mňa by si sa vedela, keby som ti to dovolil a zvládneš to aj s tým maličkým." Odmlčal sa a potom rázne dodal: "Ale na toho Van Pelta posielam Gho." Anabel sa nemohla udržať. So vzlykmi sa rozosmiala. Lenže veľmi dobre si uvedomovala trpkú pravdu, Etanom sa musí stretnúť či sa jej to páči, či nie.

Etan nevedel čo má robiť. Eleanor mu poslala správu, že jej dcéra sa vrátila domov pred týždňom. Nechcel na ňu tlačiť, nechcel za ňou behať, ale je chlap, mal by sa postaviť a dostať to, čo chce. Lenže čo ak ona nechce jeho? Vždy túto otázku odbil, že si s tým poradí, však kto by ho odmietol?...Lenže práve to jediné meno sa mu v mysli objavilo pri tejto predstave. Anabel, Anabel je jediná, ktorá ho kedy odmietla a to nie len raz. Na škole sa ju pokúšal dostať na rande, ale nikdy to nevyšlo..vždy šla jedna z jej kamarátok vyriešiť to za ňu. A tak stále skončil na rande s inou kráskou, ale nie s tou ktorú tam mať chcel. Posledné odmietnutie bolo najhoršie, ale za to bude aj najťažšie sa ho zbaviť. Tak ako na strednej sa stále pokúšal, bude sa aj teraz. Lenže ako to len má vymyslieť...Potrebuje niečo nápadité, odvážne a zároveň romantické. Ako pre Anabel. Z myšlienok ho vytrhol pípajúci telefón na stole. "Áno, Catrine?" Stačil tlačidlo a ozval sa do telefónu. "Pane, dole v hale na vás čaká nejaký pán. Nemá schôdzku, ale hovorí, že je to naliehavé." Povedala trochu potichu. "Catrine, jeho meno?" Opýtal sa posmešne. "Och, Gabriel McLee." Etan premýšľal nad tým menom, nič mu to nehovorilo. " Povedal niečo o sebe?" Catrine si odkašľala. " Vraj je tu v mene Anabel McLeeovej. A povedal aj veľa iných vecí, ale to by som nerada opakovala." Etan rozmýšľal, ale nenapadal mu žiaden dôvod na schôdzku ani s Anabel a ani s nikým z jej rodiny, práve preto sa doteraz s ňou nestretol. Lenže ako príležitosť by sa to hodilo. "Pošli ho hore." Povedal pokojným hlasom a čakal na svojho hosťa.
Etan čakal pokojne vo svojom kresle na príchod pána McLeea. Bol zvedavý na niekoho iného z jej rodiny, okrem Anabelinej matky. Chcel vedieť, či sú všetci takí pracovití ako sú tie dve ženy, ktoré pozná už dosť dlho. Nikdy nepochopil ako dokázala taká žena ako Eleanor viesť firmu, kým ju bližšie nespoznal. Myslel si, že je to len chladná a vypočítateľná ženská bez srdca. Lenže sa mýlil, keď ju spoznal a videl ako sa vždy pozerá na fotku svojej dcéry na je pracovnom stole, pochopil, že za tým prísnym zovňajškom je súcitná a citlivá žena. A preto dokázala vyhovieť skoro každému vo firme. Či v tých dobrých momentoch alebo aj v tých zlých. To čo ho celý život otec učil, ona mala proste v krvi. Ako nad tým všetkým premýšľal, pochopil, že otcov prísny prístup k vlastnému synovi mu pomohol k tomu, aby sa v dospelosti dokázal popasovať s obrovskou firmou. Samozrejme má veľa takých pomocníkov ako je Eleanor aj keď už na dôchodku, ale stále to všetko riadi. Lenže lásky mu veľa neprejavoval. Neustále v práci a ak boli niekedy spolu, tak to bolo na večeriach s jeho klientmi a známymi. Typické sviatky ako Vianoce, bol doma, ale len preto aby zorganizoval firemný večierok. Zbavil sa týchto myšlienok na otca pri ráznom zaklopaní na dvere. Nečakal na vyzvanie. Do jeho kancelárie vošiel mohutný chlap v rokoch. Nevyzeral veľmi priateľsky, tak ako ho Catrine popisovala. Etan sa postavil, že ho privíta, ale dokonale ho prehliadal.

Rozhliadal sa po jeho kancelárii. Prezrel si veľké okno cez celú stenu priamo za jeho stoličkou s výhľadom na Manhatan, potom sa pozrel na ľavo do vstavanej skrine, kde má Etan všetky plány a dokumentácie za niekoľko rokov...Jeho otec nikdy nedôveroval počítačom, tak mal stále urobené papierové kópie. Etanovi to zostalo v krvi. Potom sa hosť pozrel doprava na malý kútik vytvorený koženou sedacou súpravou čerešňovej farby, aby ladila so všetkým nábytkom v kancelárii. Obzrel si malý stolík, ktorý bol dedený v jeho rodine, tak ako aj pracovný stôl, za ktorým sedel. Potom sa zastavil skúmavým pohľadom na glóbuse, ktorý slúžil ako minibar. Ten jediný mu veľmi do kancelárie nezapadal, to mu viac krát povedala aj Anabel. Keď si spomenul ako mu povedala: "Ten kúsok je sám o sebe nádherný, ale veľmi to tu nepasuje." Vždy sa na tom zasmial, pretože nechcel jej nikdy povedať prečo si ho tu necháva. Ešte chvíľu premýšľal nad tým glóbusom, nad jeho minulosťou, a čo všetko už prežil a hlavne rozmýšľal nad tým, ako mu povedala, že by sa dal premaľovať....až zrazu ho vytrhlo zo zasnívania hrubé okašľanie. Pozrel sa na svojho hosťa svojím najlepším obchodníckym pohľadom kedy aj najsilnejší obchodníci pripustia, že je tu niekto pán. Lenže tento chlap len zdvihol obočie, ktoré doladil do pohŕdavého pohľadu. Etan nemal ani len v pláne prehovoriť prvý, dokonca chcel návštevníka trošku podusiť ťažkým tichom a pozeraním z očí do očí. Lenže, to asi nemalo význam, lebo návštevník chcel podusiť jeho.. a to nie len obrazne. "Nemám čas na obchodnícke hrátky pán Van Pelt." Povedal a sadol si na jednu zo stoličiek oproti Etanovi. Trošku ho to nahnevalo, ale čo mal robiť, sadol si na svoje miesto a čakal, kým mu tento človek vysvetlí čo ho tak veľmi nahnevalo, že sa správa tak arogantne a nevychovane. Nečakal a začal rozprávať: " Mali by sme sa porozprávať o Anabel, kým za vami nepríde." Povedal sa odmlčal sa. Videl, že ho naťahuje a Etan na to nemal vôbec čas. "A o čo ide pán McLee?"

Mimi :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama