Mimi-fantasy svet! Nevinný

Únor 2014

Nemožné

14. února 2014 v 20:55 | Mimi |  Jarkine básne
Bože, vráť mi ho naspäť,

Keď som to počula,

nemohla som uveriť, že to bol on.

Vina je to moja,

Nezabudnem na tie slová: ,,Išiel za Tebou!"

Všetko som zničila, rozbila, spálila, vymazala.

Len aby som na tú hrôzu zabudla.

Viní sa za to všetko.

Je to všetko moja vina.

Len kvôli mne teraz tu nie si.

Prosím vráť sa mi,

chcem Ti toho ešte dosť povedať.

Stačí aj malá chvíľka.

Aby som Ti ešte mohla povedať mnoho vecí.

Viem, že sa to už nedá.

Milovala som Ťa.

To viem určite.

Ty si mi dal pocit,

Že ma nože mať niekto rád.

Myšlienky

14. února 2014 v 20:55 | Mimi |  Jarkine básne
Denne sa tak zamýšľam .

Končí láska smrťou?

Skončí sa ňou všetko?

Je to už naozaj koniec?

Nie je nejaká možnosť,

vrátiť to všetko späť?

Chodím po spoločných miestach.

Hľadám Tvoju prítomnosť.

Chýbaš mi.

Prosím vráť sa mi.

Alebo zober si ma k sebe.

Už nevládzem ďalej.

Škola je strašná.

Všade mám pocit akoby som stratila niečo.

Akoby mi niekto vypálil hlbokú dieru.

Vytrhol srdce z miesta.

Moje vnútro je úplne prázdne.

Akoby som to už nebola ja.

Strácam sa sama v sebe.

Sebe samej nerozumiem.

Čo sa to so mnou deje?

Je to všetko normálne?

Som to vôbec ja?

Smrť...

14. února 2014 v 20:54 | Mimi |  Jarkine básne
Smrť je krutá ale rýchla,

Umieranie je dlhé a niekedy bolestivé.

Neistota zožiera všetko čo sa len dá.

Myšlienky sú zlé aj dobré,

ťažké aj ľahké.

Dievča odchádza, plače chlapec.

Chlapec odchádza , plače zas dievča.

Kričí: " POMOC!"

"Už nevládzem ďalej ísť a žiť!"

Trápi Ťa láska?

Či snáď choroba?

To Ťa asi trápi najviac.

Strácaš sa a ani sama nevieš ako?

Padáš do tmy?

Nevládzeš viac stáť na nohách?

Opúšťaš nás pomaly?

Každý Ti vraví: " Len bojuj, máš na to!"

Ale kde na to máš vziať silu?

Nájdi si priateľa, ktorý Ťa vždy podrží.

Život je ťažký,

Čakanie ukrutné.

Deň a noc plačem

Ďalej už nevládzem dýchať tento vzdych.

Ani nohu preložiť cez nohu.

Potrebujem silu, potrebujem Teba.

Ale ty mi neodpovedáš.

Mňa to všetko bolí.

Neistota je ťažká.

Psychológia ,o ničí nervy.

Druhá päťka na tejto škole.

Mp3 je zas moja jediná priateľka.

Opäť sa to opakuje ja už nevládzem.

A najmä neviem na čom som.

Telom som tu ale myšlienky mi letia preč.

Zvrátený svet

14. února 2014 v 20:53 | Mimi |  Jarkine básne
Svet je tak zvrátený,

Nikto nikomu neverí.

Celé je to naruby.

Okolo mňa je počuť len streľbu nadávok.

Okolo je cítiť vplyv nadradenosti iných.

Prečo konečne neprijmeme to, že tu nie sme jediní.

Že existujú aj iní, ktorí nás potrebujú.

Prečo konečne neotvoríme oči.

Zobuďme sa konečne!

Nebuďme bábkou v niečích rukách.

Prejavme sa, nie sme predsa cvičené opice!

Väzeň

14. února 2014 v 20:52 | Mimi |  Jarkine básne
Väzeň

Sedím tu dnes v kúte.

Opustená a zradená.

Nevládzem už ďalej,

Tak mi odpusť prosím.....

Som slabá, ja to už nedokážem.

Nemám chuť, žiť svoj život.

Už nemám silu dýchať okolitý vzduch.

Cítim sa ako prebytočný šrot.

Tento pocit má ničí.

Som úplne unavená, zranená.

Duša krváca,

Vnútorné sily ma odpúšťajú.

Prečo som sa len rozhodla?

Ako som si mohla myslieť, že na toto všetko niekde nájdem

silu?

Nechcem už ani kráčať v pred.....

Mám pocit akoby mi niekto priviazal na nohy oceľové gule.

Cítim sa ako väzeň.

Nepotrebná a zbytočná.

Zabudni

14. února 2014 v 20:51 | Mimi |  Jarkine básne
Každý hovorí zabudni,

Ale zabudnúť sa nedá....

Dnes je ten zlý deň

Stalo sa to dnes.

Nenávidím všetkých zlých chalanov,

To je to najhoršie.....

Mám strach, že sa to všetko zhorší....

Príroda vyzerá hrozne,

Tak ako aj moja duša.

Tí chalani by za to mali pykať....

Ja viem....., že Boh to už zariadi.

Navždy to ostane hlboko zapísané vo vnútri.....

Ale musím to obdobie prežiť.

Musím to urobiť sama....

Ale pomoc neodmetiem...

Moja ruka vyzerá sťa skúšobňa na žiletky.

Na zápästí nosím šatku.

Príroda je mojím domovom,

tu sa cítim najlepšie.

Tomáš...

14. února 2014 v 20:51 | Mimi |  Jarkine básne
Tomáš zober si ma k sebe,

Jediné znamenie a ja dôjdem.

Potrebujem Ťa .

Nemá už cenu žiť na tomto svete.

Ty si mi bol oporou, mojou silou, mojím šťastím.

Ja už bez Teba nechcem žiť.

Už to nemá cenu.

Potĺkať sa sama týmto svetom.

Chcem zabudnúť na všetko a ísť preč.

Som ochotná všetko nechať a ísť k Tebe.

Ja už nemám pre čo žiť ani pre koho.

Smrť mi bude oslobodením.

Chýbaš mi čoraz viac.

Moje srdce plače.

Tento pocit už nechcem zažiť viac.

Chcem byť už len navždy pri Tebe.

Všade kde som, si v myšlienkach pri mne.

V mojom srdci navždy ostaneš.

Nikdy s môjho srdca neodídeš.

Nezabudnem na Teba, to sa nikdy nestane.

Moju lásku, moje pocity !

Veď Ty to vieš!

Chcem Ťa nechať odísť

Abys v pokoji odpočíval.

No nedá sa to, stále to bolí.

Veď Ty jediný si ma miloval.

Rozlúčka

14. února 2014 v 20:50 | Mimi |  Jarkine básne
Rozlúčka

Stojím dnes nad Tvojím hrobom.

Naplnená tisícimi otázkami,

ktoré Ti už nemôžem položiť.

,,Ako som to mohla dopustiť?"

,,Prečo som sa rozhodla inak?"

Mať tak možnosť vrátiť naspäť čas.

Tak o Teba bojujem a nepustím ťa

tak rýchlo a bez boja.

Ale malo to tak byť.

Možno by ťa tiež odsudzovali.

Možno by sa ti aj smiali.

Nikoho neobviňujem za to,

že sme boli tak krátko spolu.

Dal si mi pocítiť lásku a

pomohol si mi zabudnúť.

Touto básňou sa s Tebou lúčim

dávam Ti zbohom.

Viem, si na lepšom mieste.

Za všetko Ti patrí veľké Ďakujem.

Spí sladko a pokojne.

Ľudská...

14. února 2014 v 20:49 | Mimi |  Jarkine básne
Ľudská figúrka

Robím všetko čo iní chcú,

Som obyčajná figúrka, v rukách iných.

Kráčam po vopred vyhladených cestách.

Kľačím zmietam sa,

Koniec chcem žít svoj život,

Chcem späť ticho,

Premýšľam čo bude so mnou ďalej.

Dnes máš..

14. února 2014 v 20:48 | Mimi |  Jarkine básne
Dnes máš meniny, preto Ti dnes posielam

Pozdrav a blahoželanie do neba.

Tam Ty teraz si, už si rok preč,

a mňa to stále bolí a neviem sa s tým zmieriť.

Sedím v škole- myslím na Teba.

Ležím v posteli- myslím na Teba.

Zabudnúť nechcem na to všetko nádherné,

čo sme spolu zažili.

Chce sa mi plakať ale urobím si len hanbu.

Počúvam našu pieseň od Green Day.

Ďakujem Ti za tie nádherné chvíle.

Chcem ich vrátiť späť.

Chcem Teba späť.

Keby si vedel, čo by som dala za to ešte raz prežiť tú nádhernú chvíľu.

Keby mi dal možnosť a šancu stačila by jediná malá chvíľka.

Tvoj úsmev mi najviac chýba....

Tvoj úsmev a sila žiť.

Čo by som len dala za opätovnú šancu byť s Tebou.

Keby sa dal vrátiť čas.....

Určite by si už na tú motorku nesadol.

Môcť Ťa znovu pobozkať, pomaznať sa s Tebou.

Všetko zanechať a byť na lúke s Tebou.

Svet je taký onaký bez Teba nemá tzv. "šťavu"

Tak mi prosím vráť tú nádej späť.

Stromy

14. února 2014 v 19:49 | Mimi |  Moje pokusy :)
Stromy sťa holé tyče
bez lístia, bez ihliče.
Nie sú žiadne holobriatka
a starci zťažka.

Lež starý duch v mladom tele,
znáša všetky ortiele.
Vetry, čo strhávajú
listy sťa šťastie..
A vyrývajú....
Základy Zeme.

Tie základy života,
ktoré sú rozryté.
Stromy čo ťažko stoja,
biedne už zahnité.

Príde čas, keď les rozkvitne
a zase uvidíme na konároch lístie.
Strom povstane a zase padá..
bojuje, klesá..a zase vstáva.

Vidno zmeny počasia..
Vidno na ňom značenia.
Lež snažil sa uzdraviť
a podarilo sa mu zažiariť.

V lese plno popadaných stromov..
Veľa ich je poznačených..
Ale vydrží len silný,
s hlbokými základmi.

Brána

14. února 2014 v 19:48 | Mimi |  Moje pokusy :)
Brána
Kamenná tvár, čo ukrýva dar,
dar čo k nohám nepadne
a len tak ho nenájde.
Brána nachová, nenápadná..
Ľudské oko neláka..
Lež´brána čo kutá zo zlata..
V pohľadoch snových sa utápa…
Zlatá brána odomknutá…
Nečaká aká je neúkrutná..
V diali čistá pustošina
A z brány už len železina..
A tu očkom nebadaným…
Už pozerám smerom nelákavým..
Cesta to je ťažká, dravá..
Ale ona vždy za to stála...
Nachová je maličká, možno trošku prostučká…
Silné ruky okrešú
tú klenbu nepoddajnú..
V nachovej sa čosi trbliece,
no nie je to zo sviece…
Čosi nové, nepoznané
a už vôbec nečakané..
Tá škaredá brána
je zrazu otesaná..
Hýri trbliece sa..
Lež´stále z kameňa je..
Silné kamenné základy
plné krásnej farby..
Farby čo oko prekvapia
A dušu potešia..


Nedostal ten dar k nohám..
Neprešiel cez bránu brán..
Ale bojoval o niečo

a to dostal..


Možno budem mať zase ten stav a napíšem niečo o tom, že ma nik nechápe.. pretože sú moje básne zložité.. Ja len dúfam, že vysvetlivky nie sú nutné...Akurát menšia pomoc.. Moje básne sú symbolické.. Mimi :)